Jazierko, ktoré už začína žiť svoj život pred hlavnou administratívnou budovou v areáli U. S. Steel Košice, bude objektom  vedeckého environmentálneho projektu Botanickej záhrady UPJŠ. Jeho prioritou je výskum vodného biotopu v priemyselnom prostredí a zber vedeckých údajov, pričom botanici budú mať možnosť porovnávať jeho vývoj s podmienkami biotopov v meste. Jedným z nich je aj Mlynský náhon, pričom v občianskom združení rovnakého mena aktívne pôsobí aj expert na botaniku Robert Gregorek, ktorý sa podieľa na spomínanom vedeckom projekte v U. S. Steel Košice.

Minulosť verzus súčasnosť

Vrátiť vodu do centra mesta prostredníctvom obnovy Mlynského náhonu v jeho pôvodnom koryte a vytvoriť súvislý biokoridor pozdĺž celého vodného toku s mestotvornými, environmentálnymi a spoločenskými funkciami si dalo za cieľ občianske združenie Mlynský náhon. O zámeroch i aktivitách, ktoré v tomto smere jeho členovia a sympatizanti už podnikli a podnikajú, informoval na záverečnej konferencii medzinárodného projektu EFFUSE  Environment pre budúcnosť vedeckého vzdelávania jeho predseda organizácie Eugen Ščavnický.

Vedeli ste, že pôvodné koryto Mlynského náhonu dosahovalo v minulosti súvislých viac než 5 kilometrov? Kedysi bolo plné života, potešením pre oko i dušu. Ľudia i návštevníci Košíc sa sem chodili zabávať, v lete i zime športovať, užívali si voľný čas na promenáde, zvečňovali sa na fotografiách... Jeho okolie pri železničnej stanici tvorilo nádhernú vstupnú bránu do centra Košíc. A dnes? Prehrádzky ľudia rozobrali, pod vplyvom stavebných prác stratil Mlynský náhon svoju pôvodnú tvár v priebehu šiestich desaťročí nadobro. V súčasnosti má tri časti. Horný úsek i ten dolný majú svoje pôvodné korytá. Stredný, od Masarykovej  až po ulicu Pri bitúnku, je bez vody. V šesťdesiatom ôsmom roku sa ho totiž mesto rozhodlo využiť na výstavbu štvorprúdovej cestnej komunikácie a mestskú infraštruktúru. Voda pod ňou tečie potrubím.

Zachovaná časť Mlynského náhonu bojovala s viacerými nedostatkami. Spomeňme len pravidelné vypúšťanie vody z koryta niekoľkokrát ročne kvôli koseniu brehov a čisteniu dna od kalu, nízky prietok vody v koryte a nízku hladinu vody v náhone, nehovoriac už o negatívnych biologických procesoch, ktoré tam prebiehali. Alebo o zanedbanej dolnej časti Mlynského náhonu na ulici Pri bitúnku až po vyústenie do Hornádu, ktorého pôvodné koryto je zanedbané, zarastené náletovými drevinami a plné odpadkov.

Projekt komplexnej obnovy je hotový

Komplexná obnova Mlynského náhonu nie je jednoduchá, skôr komplikovaná a dlhodobá. Postupná revitalizácia jeho horného úseku, ktorý bol v najlepšom stave, sa však už začala. I za prispenia odborných inštitúcií a verejnosti, s ktorou občianske združenie pravidelne komunikuje a vopred ju informuje o tom, čo, kedy a kde sa bude robiť. Už v prvom roku jeho existencie sa viacerými opatreniami podarilo zvýšiť prietok vody v hornom úseku z 50 na 250 sekundových litrov a dohodnúť prevádzku bez vypúšťania vody v koryte.  Mlynský náhon v tejto časti sa po nekosení biologicky aktívneho 70 cm pásu na rozhraní vody a brehu ukázal v úplne inej podobe – s krásnymi brehmi, nezahnívajúcou vodou,  nádhernými scenériami, plnými drevín a kvetov. A aj keď na samom začiatku niektorí ľudia celému projektu nedôverovali, dnes túto zmenu vnímajú veľmi pozitívne. Sú radi, že k nej došlo, chodia sem na brigády.

V roku 2020 Útvar hlavného architekta mesta Košice v spolupráci  s OZ Mlynský náhon zorganizoval medzinárodnú  krajinársko-urbanistickú súťaž, ktorej zadaním bol projekt na komplexnú obnovu Mlynského náhonu. A to aj za prispenia poznatkov odbornej a laickej verejnosti. Víťazom súťaže sa stal architektonický tím Ing. arch. Tomáša Hanáčka, ktorý zadania začal pretavovať do projektu. Dnes sa čaká na schválenie stavebných  povolení.  Dôležité je uviesť a ocenila to aj hodnotiaca komisia,  že projekt, ktorý zhotovovali architekti,  nie je len výsledkom práce urbanistov, krajinárov a pôdohospodárov či technikov. Významným je jeho interdisciplinárny prístup, ktorý bral do úvahy aj poznatky biológov – botanikov, znalcov vodných živočíchov a bezstavovcov, expertov na vtáky i netopiere, ale aj odborníkov z ďalších odvetví.

Biotop mokrade ožíva

Medzitým práca občianskeho združenia na revitalizácii horného úseku Mlynského náhonu pokračuje v súlade s projektovou dokumentáciou. Vlani, aj v tomto roku, pokračujú práce na vytvorení tzv. zóny biologického čistenia vody v podobe biotopu mokrade. Chcú pri tom docieliť, aby voda meandrovala a prevrstvovala sa. Vysadené rastliny už  prispeli k stabilizácii tohto biotopu, vo vode pláva rôznorodá rybia osádka a objavili sa tu aj vzácne druhy vtákov a plazy.

Pre občianske združenie Mlynský náhon je práca s verejnosťou v tomto snažení kľúčová.

Oslovili  a vyzvali na spoluprácu okolité základné školy, prichádzajú sem zamestnanci firiem na teambuildingy, spoločne sadia stromy, vodné i močiarne rastliny alebo zbierajú odpadky, ktoré sú večným problémom vodných tokov. 

Záujem obnoviť celý Mlynský náhon v jeho pôvodnom koryte je teraz v prvej tretine. Ak sa ciele naplnia, vznikne podľa vízie občianskeho združenia biokoridor, ktorý zabezpečí migráciu živočíchov, dostatok vody v celej lokalite a ktorý prepojí jednotlivé biocentrá. Zrodí sa tak nádherná komunikačná trasa zo severu z Aničky do rekreačného centra pri jazere na juhu. Mesto tak môže svoju tvár zmeniť na nepoznanie.