Srdcom našej najmodernejšej prevádzky, pozinkovacej linky č. 3,  je velín na jej strednom úseku. Operátori tu sledujú všetky kvalitatívne parametre plechu – pozinkovanie, valcovanie a žíhací cyklus, plus podľa potreby upravujú rýchlosť linky. Najväčším odberateľom pozinkovaných plechov sú automobilky. Vyrábajú z nich pohľadové diely áut ako sú kapoty, strechy, dvere, alebo sa používajú aj do vnútorných častí, ktoré v aute nevidíme. Samozrejmosťou preto musí byť tá najvyššia kvalita plechu, ktorý opúšťa brány našej fabriky.

Vo velíne pracuje súbežne niekoľko operátorov, každý z nich sleduje na svojej obrazovke iné ukazovatele a parametre. Jedným z nich je mladý a ambiciózny operátor Dušan Virostko. Jeho povolanie, tak isto ako aj povolanie jeho kolegov, je na Slovensku ojedinelé. Podobná linka totiž existuje iba u nás.

O voľbe povolania dlho neuvažoval. Jeho otec pracoval ako zmenový majster na „starej“ pozinkovni a často doma veľmi zaujímavo rozprával o svojej práci. Tak sa v jeho stopách vybrali aj synovia. Dušanov brat pracuje na elektrolytickej pocínovni: „Škoda, že sa ocko nedožil dôchodku. Jedno obdobie sme pracovali v železiarňach spolu. Keď sa vrátil z práce a ja som mal práve voľno, tak mi ihneď zreferoval, čo sa dialo na našej linke, či sme mali nejaký prestoj alebo problém.“

Rýchla linka – bleskové reakcie

„V U. S. Steel pracujem od roku 2014. Nastúpil som na PZ3 a prešiel som si všetkými časťami linky. Začínal som na vstupe. Je to také nepísané pravidlo, že všetci novoprijatí zamestnanci začínajú od vstupu linky, kde sa najprv naučia niečo o kvantite výroby, až potom sa môžu posunúť smerom k procesu, do procesného velína, z ktorého sa riadi kvalita. Aktuálne mám na starosti proces pozinkovania, musím dohliadať na povlaky, aby na páse neboli škrabance... Veď kto by si už chcel kúpiť auto so škrabancom na karosérii,“ hovorí Dušan Virostko a dodáva: „Mám veľmi dobrých kolegov, viacerí tu pracujú už od rozbehu linky a pomohli mi ich osobné skúsenosti. Linka sa stále viac a viac automatizovala, každý zamestnanec sa snažil niečo zlepšiť, aby si uľahčili prácu. Máme tu napríklad robota, ktorý nám pomáha, keď sa niečo pokazí, aby sme to nemuseli vyberať ručne. Ja som už prišiel do hotového . A j keď, niektoré uzly by už potrebovali modernizovať.“

Pozinkovacia linka č. 3 je veľmi rýchla. Dokáže ísť rýchlosťou až 170 metrov za minútu. Takže aj operátori musia byť veľmi rýchli a reagovať bleskovo. Ak sa na povrchu plechu objaví nejaký defekt, za pár minút vychrlí linka stovky metrov plechu, v podstate šrotu, čo samozrejme znamená stratu. Mesačne sa na linke vyrobí cca 30 000 ton, v závislosti od typu materiálu. Dušana Virostka na jeho práci baví práve to, že nie je monotónna, že reakcie musia byť veľmi rýchle, že sa stále niečo deje: „Vždy je čo riešiť. Nie ako napríklad na vstupe, kde sa len pripraví zvitok, zavedie, zavarí a v podstate je to dookola to isté.“ 

Zapotia sa najmä v lete

Počas štúdia na SOU hutníckom v Šaci praxoval v podniku od 2. ročníka a začínal na PZ2, kde sa zoznámil s kolobehom linky. Po nástupe do práce sa zúčastnil exkurzie a prešiel všetky závody aj na teplej aj na studenej strane podniku. Keď potom nastúpil na PZ3, bol to pre neho „WOW“ efekt: „Všetko čisté, nové, moderné..., chodia tu autíčka, ktoré pravidelne zmývajú podlahy.... Samozrejme, aj tu sme v ťažkom priemysle. Je to náročná práca. My nesedíme iba vo velíne. Hneď oproti nám je zinková vaňa, v ktorej má zinok teplotu 460 stupňov Celzia. Musíme dávať pozor, pretože tekutý zinok môže sem - tam vyšplechnúť, preto máme aj špeciálne montérky, aké nikde inde v USSK nemajú. Horúco je najmä počas leta. Určite teplejšie je na peciach, ale aj my sa tu riadne zapotíme.“

Dušan robí a chce aj ďalej robiť svoju prácu zodpovedne. Aktuálne je na pozícii striedača, takže musí vedieť zastúpiť a detailne poznať prácu všetkých kolegov. Okrem toho vie riadiť vysokozdvižný vozík a má potrebné skúšky a „papiere“ aj na prácu na žeriave.

Športovec a darca krvi

Vo voľnom čase sa Dušan venuje športu. V lete hráva futbal a keď mu vyjde čas, tak nastúpi v drese DZ Zušľachťovne a obalová vetva aj na Letné športové hry U. S. Steel Košice. Nad futbalom má prevahu hokej: „Sme dobrá partia a hokej hrávame veľmi často. Tak sme sa rozhodli, že začneme hrať amatérsku ligu CHL, so všetkými pravidlami, rozhodcami....“ Na pozícii obrancu ste Dušana mohli vidieť v mužstve DZ Údržba na Hokejovom turnaji o pohár prezidenta U. S. Steel Košice. Občas zájde do posilňovne, má rád prechádzky po lese so svojim psíkom a zbieranie hríbov: „V lese zo mňa odpadne všetok stres, prídem na úplne iné myšlienky...“

Dušanov otec inšpiroval svojich synov nielen pri výbere povolania: „Od 18 rokov darujem pravidelne krv, mám za sebou už 56 odberov. A krv daruje aj môj brat.“

Od októbra nový rytmus života

V októbri naberie Dušanov život nový rytmus: „Budem mať svadbu.“ Budúca manželka pracuje ako programátorka a on jej občas tak trochu závidí , že môže pracovať aj z domu . Obaja radi cestujú a keďže jeho, zatiaľ priateľka, ovláda plynule dva cudzie jazyky, vo svete sa nestratia. Vlani absolvovali svoju vysnívanú dovolenku. Na 6. alebo 7. najväčšej lodi na svete: „Prirovnal by som ju veľkosťou k hale PZ3. Keď som sa postavil k lodi, pripadal som si ako mravec. Týždeň sme sa plavili po Stredomorí – cez Barcelonu, Ibizu, navštívili sme Palermo, Rím, Vatikán a Marseille.“ Práve počas tejto plavby požiadal Dušan svoju priateľku Simonu o ruku.

Ešte pred svadbou sa chystajú na 5 dní objavovať Maltu. A svadobná cesta? „Uvidíme, keď spočítame všetky výdavky za svadbu, na ktorú sme pozvali okolo 130 hostí . Verím, že sa nám podarí aspoň na pár dní odcestovať v zime, niekam do tepla.“

Foto: Arpád Köteles a archív Dušana Virostka