Na zelenú oceľ potrebujeme aj zelenú energiu

Článok

Na zelenú oceľ potrebujeme aj zelenú energiu


Podujatie ženskej siete sa venovalo budúcnosti výroby ocele

Výsostne aktuálna téma, ktorá sa týka budúcnosti nás všetkých. Ambiciózne environmentálne ciele Európskej únie pri znižovaní emisií CO2 nútia oceliarov meniť zaužívané postupy. To potvrdil v úvodnom slove David Hathaway, viceprezident pre inžinierske činnosti a inovácie: „Aj v U. S. Steel Košice hľadáme technológie na dekarbonizáciu a prechod na bezuhlíkovú výrobu ocele. Už sme urobili aj štúdiu uskutočniteľnosti.“

Prvej prednášky online podujatia organizovaného ženskou sieťou pre všetkých záujemcov z USSK sa 17. júna 2021 zhostila Alica Mašlejová, vedúca oddelenia Metalografia a analýzy porúch. Popísala rôzne spôsoby výroby ocele a ich používanie vo svete i v Európe, od u nás používanej výroby železa vo vysokých peciach a ocele v kyslíkových konvertoroch, cez taviaco-redukčné procesy COREX a FINEX na výrobu tekutého surového železa, až po priamu redukciu železa a výrobu ocele v elektrickej oblúkovej peci alebo výrobu ocele priamym tavením šrotu. O zelenej oceli však budeme môcť hovoriť až vtedy, keď k bezuhlíkovej technológii na výrobu ocele budeme využívať zelenú bezemisnú energiu z obnoviteľných zdrojov.  „Oceľ je materiálom budúcnosti vzhľadom na jej špeciálne vlastnosti, 100 % recyklovateľnosť a priamu náväznosť na ďalšie priemyselné odvetvia,“ zdôraznila A. Mašlejová.

Andrea Egryová, hlavná manažérka nákupu železných rúd sa venovala konkrétnym riešeniam znižovania emisií CO2 obmenou vstupných surovín na našich závodoch prvovýroby. V prvom rade ide o koks, ktorý využívame ako palivo aj redukovadlo vo vysokých peciach. Na koksovni vieme emisie znižovať používaním kvalitnejších uhlí, prípadne získavaním vodíka z koksárenskému plynu. Vodík vieme ďalej v procese využiť ako redukovadlo pri výrobe železa. Nižšie emisie CO2 tiež dosiahneme používaním vstupných surovín s vyššou bohatosťou a bazicitou. Na oceliarni, v prípade, že je oceľ vyrábaná v elektrických oblúkových peciach, by sme mohli nahradiť surové tekuté železo pevným a taktiež používať HBI ako súčasť vsádzky.  „Znižovať CO2 sa snažíme aj recykláciou vlastných i externe získavaných odpadov s vysokým obsahom železa, napr. okovín, špon, opalov. Prehodnocujeme všetky ponuky, skúmame ich v laboratóriách a posudzujeme každú vsádzku tak, aby bola  ekonomická aj ekologická,“ upresnila A. Egryová.

Tretím prednášajúcim bol Jaroslav Merc, hlavný konzultant pre energie z oddelenia Energetické bilancie a stratégia, ktorý sa venoval dekarbonizácii v oblasti energií. Energetika všade vo svete má najväčší podiel na tvorbe emisií CO2 a oceliarstvo ako energeticky náročné odvetvie musí súbežne riešiť prechod na zelenú oceľ aj zelenú energiu. Už teraz znižujeme emisie CO2 nižšou spotrebou, energeticky efektívnejšou prevádzkou aj využívaním našich sekundárnych metalurgických plynov. „Ako zelená cesta do budúcnosti sa javí využitie šrotu a elektrickej oblúkovej pece, kde taviace médium bude zelená elektrická energia. Spotreba elektriny v procese výrobe ocele bude ešte vyššia a musíme preto myslieť aj na zvládanie výkyvov a odchýlok v celej energetickej sieti,“ naznačil ďalší vývoj J. Merc. Energetickým médiom budúcnosti je aj podľa J. Merca vodík . Je to bezemisný plyn, ktorý je všadeprítomný, či už vo forme vody, zemného plynu, alebo metanolu. V súčasnosti sa až 96 % vodíka vo svete vyrába najmä formou tzv. parného reformingu zemného plynu, ktorý je považovaný za fosílne palivo. EÚ pri uskutočňovaní svojich environmentálnych cieľov presadzuje a podporuje výrobu zeleného vodíka, teda výrobu vodíka elektrolýzou vody s použitím elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie.

Prihláste sa a získajte prístup k zaujímavému obsahu

Prihlásiť sa