Nemecko je najväčším európskym výrobcom ocele. Hlavným centrom výroby ocele v krajine je mesto Duisburg, kde sídlia firmy Thyssenkrupp Steel (na obrázku závod Thyssenkrupp Steel v Schwelgerne) a HKM.
Kríza v nemeckom oceliarskom priemysle sa v roku 2025 prehĺbila, uviedla Nemecká oceliarska asociácia. Výroba surovej ocele klesla na 34,1 milióna ton. Od finančnej krízy roku 2009 ide o najnižšiu úroveň výroby, keď bola iba v objeme 32,7 milióna ton.
Výroba v roku 2025 sa oproti roku 2024 znížila o 8,6 percenta a využitie kapacít kleslo pod hranicu 70 percent. Z grafu je vidieť, že výroba ocele v Nemecku už štvrtý rok po sebe zostala pod hranicou 40 miliónov ton, ktorá je v prípade Nemecka minimálna pre životaschopné využitie kapacít. Dopyt po oceli na nemeckom trhu bol v roku 2025 mimoriadne slabý, iba na úrovni zhruba 30 miliónov ton.
Podľa Generálnej riaditeľky Nemeckej oceliarskej asociácie Kerstin Maria Rippelovej sú hlavnými príčinami poklesu štrukturálne tlaky. Spojil sa historicky slabý dopyt, neustály rast dovozu a nekonkurenčné ceny energií.
Približne každá tretia tona ocele použitá v Európskej únii v roku 2025 pochádzala z krajín mimo únie. Globálna nadmerná výrobná kapacita a agresívna colná politika USA situáciu ešte zhoršujú.
Dennis Grimm, generálny riaditeľ najväčšieho nemeckého výrobcu ocele Thyssenkrupp Steel, v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine povedal, že v niektorých prípadoch čelia konkurenčným cenám, ktoré predstavujú 50 percent ich výrobných nákladov. Táto skutočnosť sa už nedá vyriešiť operatívne, ale iba prostredníctvom ochranných mechanizmov. Vyzval politikov, aby od Bruselu požadovali ochranu nemeckého priemyslu. Hovorí: „V dôsledku vysokých nákladov na emisné povolenky totiž nemáme peniaze na financovanie zariadení s nižšími emisiami.“ Tak isto skritizoval systém obchodovania s emisiami, ktorý nerozlišuje medzi skleníkovými plynmi, ktoré sa ušetria vďaka moderným technológiám a skleníkovými plynmi, ktoré sa stratia v dôsledku zatvorenia tovární. „Toto nie je ochrana klímy, ale deindustrializácia,“ konštatoval.
Kríza sa nedotkla iba oceliarstva. V poslednom období zaniklo mesačne približne 10 000 pracovných miest v nemeckom priemysle. Spoločnosti celosvetového významu ako Volkswagen, Bosch a Lufthansa zrušili tisíce pracovných miest.
Priemyselná výroba má v Nemecku, tak ako aj na Slovensku, väčší význam ako v ostatných veľkých ekonomikách EÚ. Desaťročné porovnanie ukazuje pokles. Priemysel predstavoval 21,5 percenta národného nemeckého hospodárstva v roku 2014, kým v roku 2024 už iba 19,9 percenta. Slovensko zaznamenalo v tom istom období pokles z 20,5 na 18 percent.
Signálom mierneho zlepšenia sú prvé odhady súvisiace s nemeckým exportom v roku 2025. Odhad je, že stúpol o 0,6 percenta, na približne 1,6 bilióna eur. Dobrou správou na konci minulého roka bol taktiež rast objednávok nemeckého priemyslu. Za týmto oživením sú nové dlhové balíčky nemeckej vlády, ktoré sú určené na investície do infraštruktúry a nutného zbrojenia súvisiaceho so súčasnou geopolitickou situáciou.
Situáciu, ktorá súvisí s ochranou oceliarskeho priemyslu v Európskej únii budeme naďalej sledovať a aktuálne budeme prinášať informácie o implementácii CBAM (tzv, uhlíkové clo), ochranných opatreniach súvisiaich s dovozom ocele z krajín mimo EÚ. Hovorili o nich aj naši top manažeri Miroslav Kiraľvarga a Martina Kováčová počas posledného komunikačného mítingu našej spoločnosti: Čo sme dosiahli v EÚ a Prečo je rok 2026 dôležitý.
Foto titulka: shutterstock.com
Pozrite si súvisiace video: Dokáže nemecké oceliarske odvetvie prežiť?
