„Jozef sa z pozície revízneho technika plynových a tlakových zariadení svojou dlhoročnou poctivou prácou, vzdelávaním a získavaním praktických skúseností,  vypracoval na jedného z najdôležitejších odborníkov v náročnej oblasti vyhradených technických zariadení a súvisiacej legislatívy.

Je dôležitou súčasťou celého nášho útvaru (S VTZ) a tímu odborníkov z rôznych oblastí pri kontrole, posudzovaní a vyhodnocovaní zariadení z pohľadu bezpečnosti, v zmysle požiadaviek legislatívy,“ povedal nám o svojom kolegovi Jozefovi Hribíkovi, ktorý bol minulý piatok ocenený čestným odznakom ministra hospodárstva SR Za pracovnú vernosť,  riaditeľ odboru Peter Antal.

Jozef Hribík pracuje v železiarňach od roku 1980. „Keď som nastúpil,“ hovorí, „práve sa vytvárala skupina okolo opráv plynových zariadení. Dostal som sa do tej skupiny a od začiatku sa hýbem a „motám“ okolo plynových zariadení. Je to dosť nebezpečná, ale aj veľmi zaujímavá práca. Musíme dávať obrovský pozor, aby sa neurobil nejaký „kiks“, lebo stačí len niečo pomiešať  a nešťastie môže byť na svete.“

Predĺžená ruka kontrolného orgánu štátu

V súčasnosti je vedúcim oddelenia revíznych technikov pre plynové a tlakové zariadenia, zároveň je aj koordinátorom pre opravy plynových zariadení v rámci USSK. Rieši všetko potrebné aj po legislatívnej stránke, pretože revízni technici sú predĺženou rukou kontrolného orgánu štátu.  Po legislatívnej stránke strážia, aby zariadenia fungovali tak, ako majú, aby boli schopné bezpečnej prevádzky. Je tiež gestorom interných predpisov a pracovných smerníc plynových a tlakových zariadení a zároveň i spolutvorcom informačného a distribučného systému pre revízne a inšpekčné správy v našom podniku.

Na otázku, či nemal niekedy chuť zmeniť prácu, odpovedal takto: „Áno, uvažoval som o tom, po skončení vojenčiny som chcel ísť pracovať do štátnych služieb, kde som bol aj prijatý. Osud zamiešal karty tak, že sa všetko otočilo iným smerom a ostal som tu. Neľutujem, vďaka mojim vtedajším nadriadeným som zostal na tej pozícii, ktorú som robil predtým. Verili mi. Vedeli, že keď sa do niečoho pustím, idem až na doraz.“

Tri životné piliere

A jeho slová potvrdil aj Peter Antal: „Ak sa Jozef zapáli pre prácu, nepustí sa jej, kým ju nedokončí. Je veľmi precízny, ale vie byť aj veľmi výbušný. Ak si dovolíte toto dobráčisko nepočúvať, vie na seba hlučne upozorniť. Tri životné piliere Jozefa: okrem svojej rodiny a práce miluje sladké - najmä palacinky a kofolu.“

Má Peter Antal pravdu aj o ďalších dvoch pilieroch? „Určite áno. Naozaj mám rád sladké, aj palacinky a kofolu. A na prvom mieste je u mňa rodina, ktorá je nadovšetko.  Pochádzam z deviatich súrodencov. Mám tri deti. Ani jedno sa nevybralo mojím smerom, ale priklonili sa skôr k manželkinmu pracovnému poslaniu. Manželka je zdravotná sestra, najstaršia dcéra je lekárka, mladšia študovala fyzioterapiu a syn je farmaceut.“ Na ocenenie, ktoré Jozef získal, sú hrdí a jeho samého tiež veľmi príjemne prekvapilo.

Trávniky, bazén ani robotickú kosačku nemá

Najväčšou záľubou a relaxom je pre Jozefa Hribíka a jeho rodinu záhrada, v ktorej si dokážu vypestovať všetko, čo potrebujú, aby boli sebestační – zeleninu, zemiaky a ovocie. Na celej ulici sú iba dvaja, ktorí majú takéto hobby. Ostatní majú pri domoch trávniky, bazény a robotické kosačky.  „Ja som spokojný, keď zídem do záhrady a odtrhnem si čerstvé ovocie, vyberiem čerstvú zeleninu. To je iný pôžitok, keď viem, že žiadna chémia na to nešla. Chémie máme dosť v iných produktoch,“ hovorí. A napokon, čo iné by sa aj dalo čakať v rodine, v ktorej prevládajú zdravotnícke povolania.

Foto: Ján Kisucký