Do redakcie nám napísal Jozef Jaššo z Teplej valcovne: „Mám pre vás zaujímavú tému na rozhovor s našim kolegom. Ide o športovca, cyklistu, ktorý prešiel na bicykli nonstop preteky 1 000 míľ za 12 dní, 10 hodín a pár minút. Náš borec sa volá Ján Antoš a pracuje ako majster na príprave valcov v DZ Teplá valcovňa.“
Extrémne preteky vlastnou silou na 1 000 míľach naprieč Českom a Slovenskom majú na webovej stránke takúto charakteristiku: „Dielčie, osobné víťazstvo, dosiahnutie vlastného cieľa, prekonanie seba samého, získanie sebadôvery, pocit pokory, úcta k súperovi a prírode, poznanie samého seba, strach, eufória, radosť, bolesť a hlavne veľké dobrodružstvo.“
Asi je to tá najlepšia charakteristika podujatia. Hlavne, ak si prepočítame, že 1 000 míľ je 1 630 kilometrov! A prejsť túto vzdialenosť za 12 dní? Preteky majú vopred danú trasu, ktorá sa musí dodržať. Dá sa absolvovať na horskom bicykli, tandemovom bicykli, kolobežke alebo pešo.
Ján Antoš tieto preteky absolvoval dvakrát. Vlani, kvôli opatreniam v súvislosti s COVID-19 nemohli ísť na Slovensko, ale narýchlo sa upravila trasa a obkrúžili komplet hranice Českej republiky a prešli asi 1 840 km.
„Veľmi sa mi páčila myšlienka tohto podujatia – symbolické prepojenie Česka a Slovenska,“ hovorí Ján Antoš. „Prešli sme od najvýchodnejšieho bodu – Novej Sedlice po najzápadnejší bod v Aši. Prešli sme tisíc míľ, čo je 1 630 km a prekonali sme 32 800 výškových metrov. Štart bol spoločný, vyštartovalo nás 300 pretekárov, väčšina bola z Čiech, prípadne z Nemecka, Poľska, Maďarska a len zopár Slovákov. Neskôr sme sa rozdelili, časť pretekárov išla severnou a časť južnou trasou. Ja som išiel južnou trasou. Na trase sme postupne vytvorili tandem a spolu s Toníkom z Plzne, ktorý nás sem tam zabrzdil na zastávku na pivko a Pepom z Moravy, ktorý nám ukázal vínne pivničky, sme ťahali spolu cez nádhernú prírodu a krásne miesta.“
Na otázku, kde počas cesty prespávali, Ján Antoš odpovedal: „Mali sme so sebou karimatky a spacáky a prespávali sme podľa toho, ako nám to vychádzalo. Rozhodovali sme sa vždy na mieste, keď sme našli nejakú peknú lúku, les, alebo prístrešok. Na Slovensku sme si kvôli bezpečnosti museli nájsť prístrešok do 21.00 a ráno sme mohli vyraziť najskôr o šiestej. Bolo to kvôli tomu, aby sme sa vyhli stretnutiu s medveďmi, ktoré sú u nás premnožené. Našťastie sme žiadneho medveďa nestretli, ale stretávali sme diviakov, jelene....“
Najťažšie bolo podľa Jána Antoša rozhodnutie absolvovať túto cestu. Z pohľadu trasy bol podľa jeho slov veľmi náročný prechod kopca Čerchov v Čechách, ktorý je ťažko zjazdný na bicykli, preto museli ísť niektoré úseky pešo. Na Slovensku bol veľmi náročný prechod kopcom Vtáčnik. „Párkrát sme mali po ceste aj brody, prechádzali sme cez viaceré rieky, bicykle sme zdvihli na ramená a šli sme,“ spomína na zaujímavé zážitky z cesty.
Na otázku, či si túto trasu zopakuje aj na budúci rok, sa Ján Antoš len zasmial: „Nikdy nehovor nikdy! Ale - potrebujem na tieto preteky dva týždne dovolenky a život je relatívne krátky a je ešte strašne veľa krásnych miest a ciest, na ktoré chcem ísť s manželkou, ktorá tiež rada bicykluje. Pre nás je aktívne strávená dovolenka relaxom.“
Na titulnej snímke Ján Antoš s priateľmi Toníkom a Pepom.