Vedeli ste, že oceňovanie darcov krvi nie je vo svete bežné? Len pár krajín systematicky oceňuje pravidelných darcov krvi, napríklad Česká republika, Rakúsko, či Holandsko. Na Slovensku oceňuje pravidelných darcov krvi od roku 1960 Slovenský Červený kríž.
Slávnostné oceňovanie sa konalo aj minulý týždeň v Košiciach, pri príležitosti Svetového dňa darcov krvi. Medzi ocenenými nechýbali naši zamestnanci. Diamantovú plaketu prof. Janského za 80 bezplatných odberov krvi si prevzali šiesti naši kolegovia: Ľuboš Fedorco, Marcel Jaroš, Štefan Poráč, Peter Tamáš, Peter Eškut a Štefan Szabó. Držiteľmi Kňazovického medaily za 100 bezplatných odberov sa stali Branislav Adamkovič a Miroslav Antala.
O darcovstve hovorí Štefan Szabó, logista výroby z DZ Expedícia (na fotografii druhý sprava, s dcérkou): „K darcovstvu krvi ma priviedol môj nebohý otec. Stále mám v pamäti, ako sme pred dvadsiatimi piatimi rokmi išli spolu na autobus z Turne nad Bodvou a cestovali sme do Košíc na transfúznu stanicu na Triede SNP, ja čerstvo dospelý, 18-ročný. Pri samotnom odbere krvi nás posadili oproti sebe. Bol to môj úplne prvý odber a otcov posledný. Potom už, bohužiaľ, nebol vhodným kandidátom na darovanie krvi. Odvtedy som už krv daroval 82-krát a vyskúšal som všetko. Najviac som daroval krv, ak volali z transfúznej stanice tak aj krvné doštičky, ale aj plazmu. Na začiatku darovania som si povedal, že aspoň tých desať odberov dám, nech získam bronzovú plaketu. Za tri roky som ju získal a potom sa motiváciou stala pomoc iným, nie ocenenie. Veľkým impulzom bol telefonát z transfúznej služby, kedy súrne potrebovali krvné doštičky pre malého pacienta. Vtedy som sa rozhodol, že darujem krv pravidelne, ak mi zdravie dovolí. Veď krv a krvné zložky sa nedajú vyrobiť, iba darovať. Dúfam, že tak ako môj otec mňa priviedol k darcovstvu krvi, sa mi rovnako podarí inšpirovať niekoho iného.“
Symbolickým je tento rok je pre Miroslava Antalu, mechanika PPO zo Závodného hasičského útvaru (na fotografii piaty zľava):
„1. júla 1995 som nastúpil do VSŽ na prevádzku údržba Vysokých pecí ako zámočník, takže čoskoro tomu bude 30 rokov a taktiež 30 rokov darovania krvi. Od roku 2012 pracujem ako mechanik na protiplynovej stanici. Kolegovia z práce ma zavolali darovať krv a odvtedy som neprestal. Medailu Kňazovického si cením o to viac, že som 101 doterajších odberov dosiahol vždy len celou krvou a vždy len na pracovisku Národnej transfúznej služby v Košiciach. Bol to krôčik po krôčiku. Som rád, že som zdravý a môžem pomáhať. Vždy ma poteší, keď príde SMS: Vaša krv zachránila život. Je to pekný pocit.“
Na kuriózny záižitok prvodarcu si zaspomínal Peter Eškut, zmenový majster obsluhy dynamolinky z DZ Zušľachťovne (na fotografii tretí zľava): „Moja krv bola vtedy znehodnotená, pretože sterilný vak bol poškodený. Zaujímavosťou ešte je, že z odberov som bol vyradený iba jediný raz, kvôli škrabancu na ruke. Povzbudzujem každého kto môže, nech daruje krv. Odmenou mu bude spätná sms: Vaša krv dnes zachránila ľudský život! Samotné oceňovanie darcov sa nieslo v príjemnom, priateľskom až rodinnom duchu. Riaditeľka Slovenského Červeného kríža, územného spolku Košice Helena Kmetzová sa poďakovala všetkým darcom, aj tým, ktorí neboli prítomní.“
Branislav Adamkovič, na fotografii prvý sprava, z úseku informačných technológií, dodáva: “K darcovstvu ma priviedol otec, šiel mi príkladom. Neskôr som si uvedomil, že je to spôsob ako pomáhať ľuďom, ktorí sú skutočne v núdzi, v ohrození života.”
Všetkým našim kolegom, ktorí darúvajú krv, patrí obrovská vďaka. Pomohli už nemálo pacientom. Výstižný je slogan tohtoročného Svetového dňa darcov krvi: „Daruj krv, daruj nádej. Spoločne zachraňujeme životy.“








