Na bezmocnosť a zúfalstvo v očiach ľudí sa nedá zabudnúť
Pred pár dňami, 24. februára, sme si pripomenuli tragický medzník – rok od vypuknutia vojny na Ukrajine kvôli invázii ruských vojsk. Na tento čas si živo spomína aj Dana Gogová, ktorá pracuje ako koordinátorka BOZP. Práve za nezištnú pomoc utečencom z Ukrajiny získala nedávno korporačné ocenenie Špeciálny šampión dobrovoľníctva (na titulnej snímke pri jeho preberaní z rúk prezidenta USSK Jamesa Bruna). Finančnú odmenu 10 000 eur pre neziskovú organizáciu, spojenú s týmto ocenením, venovala Slovenskému Červenému krížu v Košiciach na aktivity pri poskytovaní sociálnej a humanitárnej pomoci.
Aj Danke, podobne ako ostatným oceneným dobrovoľníkom, sme položili pár otázok.
- Čo sa Vám vybavilo, keď všade v médiách pripomínali rok od vypuknutia vojny na Ukrajine?
Bezmocnosť a zúfalstvo v očiach ľudí, ktorí stratili domov zo sekundy na sekundu a ocitli sa v cudzích krajinách.
- Viete, ako sa majú matka s dcérou, ktorým ste na pár mesiacov v najťažších chvíľach poskytli ubytovanie?
Áno. Zabezpečili si ubytovanie v inej časti Ukrajiny. Pani Ľudmila nastúpila do práce a jej dcéra Darina ukončila 11 ročnú školu. Pripravuje sa na prijímacie skúšky na vysokú školu.
- Spomínate si ešte na svoju vôbec prvú dobrovoľnícku aktivitu? Koľko ste vtedy mali rokov a o čo išlo?
Moje prvé dobrovoľnícke aktivity začali počas strednej školy. Robila som nákup potravín dôchodcom, ktorí nemali príbuzných a nevládali si ich zabezpečiť sami. Zúčastňovala som sa aj rôznych aktivít organizovaných Červeným krížom.
- Na čo sa aktuálne najviac tešíte a čo Vám osobne v ťažkých chvíľach pomáha zlepšiť náladu?
Aktuálne sa teším na príchod jari, viac slniečka a rozkvet všetkého živého vonku. Momentálne mi v ťažkých chvíľach pomáhajú zlepšiť náladu modlitby k Bohu a môj syn, z ktorého mám radosť a ktorý ma prekvapuje každý deň.
Viac o kolegyniach a kolegoch, ktorí sa angažujú ako dobrovoľníci v rôznych oblastiach, sa dozviete aj z článku:
