V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia tak, ako ostatné živočíchy. Ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť a  prispôsobovať svojim potrebám.

História nám už viackrát preukázala, že človek svojím počínaním neovplyvňuje životné prostredie len v danú chvíľu, ale často sa negatívne vplyvy spôsobené naším konaním prejavia až o pár rokov neskôr. Príkladom toho, ako sa až postupom času začnú prejavovať negatívne vplyvy, sú napríklad aj invázne rastliny, ktoré sa stali závažným problémom ochrany prírody.

Narastajúca globalizácia v druhej polovici minulého storočia spôsobila, že na územie Slovenska, ako aj okolitých štátov Európy, sa za pomoci ľudskej činnosti dostali druhy, ktoré na našom území neboli prirodzené. Dostávali sa k nám buď náhodne (rozvojom cestovného ruchu, dopravou), alebo cielene so zámerom pestovať ich.

Viac informácií o aktuálnych poľnohospodárskych škodách, zaujímavostiach, novinkách na SR sa dozviete aj na webovej stránke: farmarskarevue.sk

Riziká šírenia inváznych rastlín

• Environmentálne: Sú schopné vytláčať naše pôvodné rastliny alebo ich celkom nahradiť. Spolu s našimi vytláčanými rastlinami mizne aj hmyz a živočíchy, ktoré boli na tento druh naviazané.
• Zdravotné: Niektoré druhy rastlín môžu spôsobovať u človeka zdravotné problémy.

• Ekonomické: Husté porasty bránia jednoduchému prístupu k brehom riek, vodných plôch, lesných porastov. Pri povodniach môžu spôsobovať nepriechodnosť koryta, čím sa zvyšujú náklady na odstránenie ich následkov.

Najčastejšie sa vyskytujúce invázne druhy rastlín na Slovensku v areáli USSK

Podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych druhov podľa vyhlášky MŽP SR č. 450/2019 Z. z.:

• Mechanický spôsob odstraňovania/kosenie – pri ojedinelom alebo maloplošnom výskyte.
• Vykopávanie – výkop je vhodné realizovať v období pred kvitnutím.
• Vytrhávanie – pri mladých rastlinách.
• Chemický spôsob odstraňovania - pri veľkoplošných výskytoch druhu.
• Kompostovanie – pri sterilných rastlinách, ktoré ešte nevytvárajú semená ani plody.
• Spálenie – ak rastliny už majú vytvorené semená alebo plody.
• Skrmovanie - hospodárskymi druhmi zvierat.

V prípade výskytu inváznych druhov je potrebné vykonať ich likvidáciu hneď v počiatočnom štádiu rastu na zistenej lokalite. Vtedy je ich odstránenie najefektívnejšie. Kontrola a následné zneškodňovanie inváznych rastlín v USSK sú zabezpečené v rámci interných auditov SME, IAŽP, walkthrough a sú tiež súčasťou kontrol poriadku na pracovisku (5S audity).

Invázne rastliny majú schopnosť rýchleho šírenia či už koreňmi, semenami alebo odlomkami. Okrem ohrozenia samotného ekosystému majú negatívny vplyv aj na životné prostredie.  Preto je nevyhnutné tento rozsiahly problém naliehavo riešiť. Žiaľ, inváziám  už nevieme tak jednoducho a úspešne predchádzať, ale stále máme možnosť eliminovať negatívne dôsledky a znižovať vznik nových invázií. Všetky potrebné informácie ohľadne obmedzenia šírenia nepôvodných druhov rastlín na území USSK nájdete v usmernení č. USM/0045.

Zlatobyľ obrovská                              Zlatobyľ kanadská

Pajaseň žliazkatý

Na titulnej snímke Javorovec jaseňolistý.

Zdroje obrázkov: sopsr.sk (autor: Mgr. Katarína Sujová PhD. a Ing. Marta Mútňanová), moje rastliny.sk