Nové pravidlá EÚ o štátnej pomoci majú podporiť čisté technológie a zároveň dovolia krajinám do roku 2040 dotovať energie aj pre fabriky využívajúce zemný plyn. Kritici varujú, že nové pravidlá znevýhodnia menšie štáty ako je Slovensko a podkopú klimatické ambície.
V snahe udržať európsky priemysel doma a zabrániť jeho presunu do USA či Číny, kde sú ceny energií výrazne nižšie, Brusel po prvýkrát povolil dlhodobú štátnu pomoc aj na prevádzkové náklady energeticky náročných podnikov.
Tento významný politický obrat má na jednej strane pomôcť štátom masívne investovať do zelených technológií, na druhej strane umožňuje aj dotácie na zemný plyn až do roku 2040. Nové pravidlá tak narušujú istým spôsobom hospodársku súťaž na vnútornom trhu, lebo zvýhodňujú bohatšie štáty, ktoré do svojich podnikov môžu naliať viac peňazí.
Dotácie mali smerovať predovšetkým do dekarbonizačných investícií, Európska komisia (EK) v novom rámci štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle (CISAF) povoľuje aj dotácie energií pre európske podniky, ktoré sú najviac ohrozené globálnou konkurenciou ako je oceliarstvo či chemický priemysel.
Podľa EK nové pravidlá umožnia členským štátom okrem pomoci s energiami pre svoje podniky zároveň dekarbonizovať ťažký priemysel, rozvíjať zelené zdroje a výrobu čistých technológií ako sú batérie alebo veterné turbíny. Rámec platí do 31. decembra 2030, čo má poskytnúť členským štátom a podnikom dlhodobú predvídateľnosť.
Cieľom je zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a nízkouhlíkových palív, rozvoj výrobných kapacít v oblasti čistých technológií v EÚ, ale aj dočasné zníženie cien elektriny pre energeticky náročné podniky. Členské štáty by poďla toho mohli kompenzovať až 25 percent nákladov na elektrinu pre podniky, ktoré čelia globálnej konkurencii a vysokých energetických nákladov.
Kritiku vyvolalo ustanovenie, ktoré povoľuje dotovanie firiem využívajúcich zemný plyn za predpokladu, že daný členský štát predloží plán jeho ukončenia najneskôr do roku 2040 a iba vo „výnimočných prípadoch“. Ak chce členský štát investovať do nových zdrojov zemného plynu musí preukázať, že neexistuje iná, technologicky vyspelá alternatíva. Nové pravidlá tak isto povoľujú štátnu pomoc pre investície do technológií zachytávania a ukladania uhlíka, ktoré sú podľa kritikov nákladné a technologicky neoverené.
Nemecko a Francúzsko už dlhodobo žiadali uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci, aby mohli dotovať svoje chemické, oceliarske a energetické fabriky. Nemecko oznámilo, že predstaví špeciálnu priemyselnú tarifu pre elektrinu, aby zabezpečilo konkurencieschopnosť svojich podnikov. Menšie členské štáty EÚ upozorňujú, že nové pravidlá zvýhodnia bohatšie krajiny s väčšou fiškálnou silou. Túto zmenu privítala i organizácia Hydrogen Europe, ktorej členmi sú plynárenské firmy ako SNAM a Engie.
Naopak klimatickí aktivisti a environmentálne organizácie varujú, že nový rámec môže ohroziť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. Postupné ukončenie používania fosílnych plynov do roku 2040 je podľa nich už príliš neskoro. Aby EÚ zostala na ceste k splneniu Parížskej dohody, mala by podľa nich tento termín stanoviť na rok 2035 a vyžadovať pravidelné monitorovanie dôveryhodných plánov postupného odfázovania plynu.
Zdroj a foto: euractiv.sk
