Veľmi radi vám prostredníctvom X App predstavujeme kolegov, ktorí majú zaujímavé záľuby. Či už súvisia s dobrovoľníctvom, športom, turistikou, astronómiou, alebo niečo pekné tvoria. Do poslednej skupiny patrí aj Anna Györgyfiová, ktorá pracuje na útvare riaditeľa pre materiálové riadenie.
Krátko pred vianočnými sviatkami sa pustila do výroby anjelikov zo starých kníh. Tento „materiál“ objavila už vlani, keď zo stránok starých kníh vytvorila ozdoby na vianočný stromček a adventný veniec. Anna je všestranná a svojich blízkych, rodinu a priateľov, ale aj samu seba, dokáže potešiť aj ďalšími krásnymi výtvormi.
Čo všetko vytvárate a čo robíte najradšej?
Milujem všetko čo robím, inak by som to nerobila. Nechcem premrhať žiadnu príležitosť a tu by som použila motivačný citát „Keď o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť.“
Na jar a v lete je toho pomenej, keďže sa venujem záhrade a spracovaniu všetkého čo vyrastie, či dozreje. Ale aj popri tom si nájdem čas na zbieranie a sušenie liečivých byliniek, výrobu hojivých mastičiek, tinktúr, či na aranžmány z kvetín, ktoré pohladia dušu. Už vtedy musím myslieť na prípravu podkladov na neskoršiu tvorbu napr. uviazať korpusy na vence z vŕby, brezy, či suchej trávy. A zase jeseň i zimu a ich dlhé večery využívam na samotnú tvorbu, ručnú prácu ako je háčkovanie, pletenie, maľovanie, či už na spomínanú tvorbu skladania zo starých kníh ...
No a pred Vianocami? To je čas ponocovania, čas sušenia jabĺčok, čas pečenia mojich tradičných, možno prehnane veľkého množstva a druhov, koláčikov (ale všetky sa zjedia).
Tento rok u mňa doma, akoby prím hrali anjeli. Vyrobila som ich aj z vlastných, vypestovaných makovičiek, z polena, či uháčkovala, ...
Okrem toho vyrábam aj rôzne sezónne venčeky a dekorácie, veľkonočné vajíčka zdobím rôznymi spôsobmi, pletiem napr. tekvičky, pečiem koláčiky (veľaaaa koláčikov), zdobím medovníčky, suším jabĺčka (tie majú najväčší úspech), či vyrábam ovocnú kožu, aranžujem, fotím a všetko si zadeľujem tak, aby som stíhala, rodinu, priateľov, záhradu, či turistiku, všetko čo milujem ...
Kedy ste v sebe objavili tento talent? Čo bol váš prvý výtvor?
Že vraj sa s ním narodíme, v každom z nás drieme, len ho treba zobudiť a rozvíjať. Už ako dieťa som stále niečo vyrábala, tvorila, ale vtedy som ani len netušila, že nejaký ten talent sa vo mne skrýva. V tej dobe obchody neboli presýtené tovarom ako dnes a aj peniažkov bolo akosi pomenej, tak nič iné nám neostávalo, len prelistovať dostupné časopisy, zapojiť svoju fantáziu a šikovné ruky. Spomínam si na môj prvý náhrdelník z jablkových jadierok, namaľované vyhorené žiarovky, či uháčkovanú hviezdu.
Z akého materiálu tvoríte najradšej?
Raz sú to staré knihy, inokedy drevo, nite, vlna, látky, využívam to čo mi ponúka príroda, moja záhrada, alebo ako sa hovorí „čo dom dá“. Samozrejme, že niekedy musím aj niečo prikúpiť... Tvorím tematicky, podľa ročného obdobia, príležitosti, alebo len tak pre potešenie môjho srdiečka a mojich blízkych, podľa toho koľko mám času.
Koho zvyknete svojimi výrobkami potešiť?
Najprv samu seba, je to môj relax, moje dobíjanie bateriek po práci, ale najradšej je to okruh mojich najbližších, či už rodina, priatelia, susedia, kolegovia, ...
Posledné roky posielam ozdobené perníčky i niektoré moje výrobky dcére, ktorá pracuje v školstve, kde každoročne organizujú vianočnú burzu. Výťažok z predaných vecí použijú na dobrú vec. Podporia, pomôžu, venujú ho tým slabším, ktorí to potrebujú. Teší ma, že sa mi darí robiť radosť iným a že mnohí vedia oceniť to, čo robím.
I keď dostávam komplimenty k mojej tvorbe z viacerých strán, stále si o sebe myslím, že nie som ničím výnimočná, iba nachádzam radosť v celkom obyčajných veciach, ktoré ma bavia, napĺňajú, ...
Mnohokrát sa ma priatelia a rodinní príslušníci pýtajú, kedy to všetko stíham. Ani sama neviem. Použijem vetu mojej vnučky: „Babi, ty si chobotnica!“
Foto: archív Anny Györgyfiovej
