Zatiaľ čo prevažná väčšina účastníkov Karpatskej vandrovky “vandrovala” rýchlym, či pomalším turistickým tempom, Anton Budai z DZ Oceliareň po hrebeni západnej časti Karpatského oblúka prebehol. Doslova. Do cieľa v Areáli Čičky prišiel skôr, než sa v kuchyni stihol dovariť guláš pre vandrovníkov.

Aj organizátorov, ktorí ešte iba stavali pódium, skorý príchod bežcov prekvapil. Anton Budai vraj vylepšil minuloročný najlepší čas o polhodinu, 50 km trasu zabehol za 6 hodín 11 minút.

“Na Karpatskej vandrovke som bol po prvý raz. Behávam maratóny a o vandrovke som už počul, ale termín je blízko košického maratónu. Dva – tri týždne pred maratónom je dobré sa už trochu šetriť, už nie je výhodou bežať takéto dlhé vzdialenosti. Tentokrát som sa však nechal zlákať kolegami z práce. Počas roka zvyknem behávať trailové behy, no túto trasu som ešte neskúsil. Milo ma prekvapila, nie je príliš náročná, od „Kojšovky“ už len tak plachtíme dolu brehom.“

To, že vandrovka spája ľudí, sme spomenuli už vo včerajšom článku. Vďaka podobným podujatiam získal Anton Budai množstvo kamarátov.

„Na vandrovku som šiel s kolegom, Albínom Rešetárom z Oceliarní I, ktorý chodieva na túry pravidelne a je výkonnostným turistom. Nie je bežec, ale udržiava si rýchle tempo. Štartovali sme o 5:00 ráno v Štóse a prišlo aj zopár ultra bežcov, vybehlo nás asi desať. Dvaja sme mali rovnaké tempo a keď sme sa dostali na čelo, udržiavali sme ho až do Košíc. Zoznámili sme sa počas behu, navzájom si pomáhali, dopĺňali vodu či soľné tablety. Jozef je skúsenejší bežec než ja, beháva aj trate nad 100 km. Aby človek našiel ideálneho bežeckého partnera, je dôležité mať podobné tempo. A to zistia bežci práve na takýchto pretekoch. My sme si „sadli“, od samého začiatku sme bežali bok po boku a aj do cieľa sme prišli spolu, ako prví.“

Prvenstvo nebolo zámerom, ale zdá sa, že bežcov motivuje:

„Nesnažili sme sa zabehnúť čo najlepší čas, šli sme tempom, ktoré nám vyhovovalo a napokon to takto pekne vyšlo. Naplánovali sme si spolu už aj budúcoročnú vandrovku a možno sa medzi tým stretneme na dlhšej trati. Ale na budúci rok sa určite pokúsime dosiahnuť o niečo lepší čas. Rezervy tam sú, na začiatku trate sme všetci zle odbočili a zabehli kilometer naviac. Cestou dole z Kloptane nás zasa spomalilo množstvo popadaných stromov.“

O behu v prírode Anton Budai hovorí:

„Krása behu v lesoch je v tom, že človek toho viac vidí. Hoci si terén vyžaduje zvýšenú pozornosť, okolitá príroda robí beh príjemnejším a čas plynie rýchlejšie. Chcel by som sa poďakovať, že sme sa vandrovky ako zamestnanci mohli zúčastniť. Bolo to výborne zorganizované, počasie aj gulášik perfektné. Vo svojom okolí a na podujatiach pozorujem, že ľudia majú záujem niečo pre seba robiť, pridávajú sa aj takí, ktorí s turistikou či behom iba začínajú. Je skvelé, že firma podporila šport.“

Fotografie: Anton Budai a FB Karpatskej nadácie