Už len pár dní máte na to, aby ste pomohli svojimi obedmi pomôcť osamelým matkám s deťmi, alebo ľuďom bez domova, ktorým druhú šancu na život poskytli v zariadeniach Arcidiecéznej charity Košice.
Komu pomôžete? Napríklad aj ľuďom bez domova. Príbeh jedného z nich nám napísala Silvia Hrabčáková.
Rastislav si našiel prácu a zmysel života
Domov pre neho nikdy nebol stabilným miestom. Išlo skôr o sériu nocí na cudzích gaučoch, v starých pivniciach, v opustených garážach. Keď jeho rodičia prišli o bývanie, zdalo sa mu prirodzené, že aj on bude blúdiť spolu s nimi. Neprotestoval ani nevyčítal.
Roky sa míňali a s nimi aj Rastislavova viera, že by sa život mohol zmeniť. Človek si zvykne aj na nepohodlie, no na ten pocit prázdna v hrudi si nezvykne nikdy. Ten prichádzal najmä večer, keď videl svetlá bytov, kde ľudia zatvárajú dvere a vedia, že tam patria.
Jeden deň vstúpil do Charitného domu sv. Alžbety Arcidiecéznej charity Košice, kde on aj jeho rodičia našli dočasný domov. A nebola to len posteľ či teplá sprcha. Bolo to miesto, kde mu okrem strechy nad hlavou ponúkli aj odborné sprevádzanie. Zrazu mal okolo seba ľudí, ktorí mu pomohli zorientovať sa, pomenovať problémy a začať ich riešiť.
S podporou sociálnych pracovníkov si Rastislav postupne začal stavať základy. Najprv tie jednoduché: režim, čisté oblečenie, stabilita. Potom tie ťažšie: cieľ, zodpovednosť, dôvera v seba.
Keď mu ponúkli možnosť urobiť si kurz opatrovateľa, mal obavy. Škola bola preňho vzdialený svet. No pracovníci v ňom videli potenciál, ktorý on sám nevidel. A tak to skúsil a kurz dokončil. Počas praxe v zariadení pre seniorov sa ukázalo, že Rastislav má prirodzenú trpezlivosť, pokoj a ľudskú blízkosť, ktorú starí ľudia vycítia okamžite. Rýchlo sa osvedčil a dnes tam pracuje.
Aktuálne si prvýkrát v živote hľadá vlastný podnájom. Je to krok dopredu a jeho vlastný začiatok.
Ako darovať obedy?
