„Hory nás neučia dobývať vrcholy. Učia nás zastaviť sa, nadýchnuť a vnímať krásu sveta z úplne inej perspektívy,“ napísala Helena Tovarňáková z DZ Studená valcovňa hneď v úvode jej príspevku do súťaže s tipmi na výlet. Začítajte sa a prejdite sa s ňou po tatranských chodníkoch:

S príchodom leta a otvorením sezónne uzavretých turistických chodníkov sa každoročne snažíme využiť príležitosť navštíviť miesta, ktoré sú počas zimy neprístupné. Medzi také patrí aj výstup na Východnú Vysokú (2 429 m n.m.), jeden z najkrajších vyhliadkových štítov vo Vysokých Tatrách. Neponúka len nádherné panorámy, ale aj pestrú vysokohorskú turistiku.

Našu túru začíname v Tatranskej Polianke. Chodník vedie najskôr príjemným lesným prostredím.
Za Sliezskym domom prichádzame do oblasti nazývanej Kvetnica – jedno z botanicky najvzácnejších miest v Tatrách. Táto vysokohorská lokalita je známa bohatým výskytom vzácnych tatranských rastlín, ktoré tu začiatkom leta rozkvitajú vo všetkých farbách. Rastú tu desiatky druhov vysokohorskej flóry a celé okolie pôsobí ako prírodná botanická záhrada pod holým nebom. Je to miesto, kde človek spomalí krok, obdivuje krásu tatranskej prírody a uvedomí si, aké jedinečné bohatstvo naše hory ukrývajú. Cestou cez Velickú dolinu míňame aj Večný dážď. Názov nie je náhodný – zo strmých skál stien tu neustále presakuje voda. Ktorá sa rozbíja na drobné kvapky a vytvára jemnú vodnú clonu. Aj počas slnečného dňa máte pocit, akoby tu práve padal dážď. V horúcich letných dňoch je to príjemné osvieženie.

S pribúdajúcou výškou sa krajina mení. Stromy ostávajú hlboko pod nami a chodník sa približuje k skalným stenám. Pred sedlom Poľský hrebeň nás čaká kratší, ale exponovanejší úsek zaistený reťazami. Nie je technicky náročný, no tu už cítiť pravú vysokohorskú atmosféru. A práve tu, na Poľskom hrebeni, sa otvára jeden z najkrajších pohľadov celej trasy. Pod nami leží Zamrznuté pleso, v ktorom sa ešte stále držia zvyšky zimy – zamrznuté kryhy a laď, ktoré kontrastujú s letným slnkom a skalami okolo. Tento pohľad pripomína, aká silná a zároveň krehká dokáže byť horská príroda aj v plnom lete.

Od Poľského hrebeňa začína najzaujímavejšia časť výstupu. Trasa vedie cez strmšie skalnaté úseky a sutinu kde je miestami potrebné použiť aj ruky. Každý krok si vyžaduje pozornosť, no zároveň prináša pocit, že sa človek pohybuje v skutočnom horskom teréne, kde sa krása spája s rešpektom.

Na vrchole Východnej Vysokej sa otvára jedna z najkrajších panorám v celých Tatrách. Je to miesto, kde sa nikomu nechce ponáhľať. Viac ako hodinu sedíme na skalách a len ticho pozorujeme okolie. Vedeli ste, že z Východnej Vysokej možno  vidieť celé Vysoké Tatry vrátane najvyšších a najznámejších štítov akými sú Gerlach, Koruna Tatier s Vysokou, Rysy či Lomnický štít?

Keď sa potom vydáme späť do doliny, všetko pôsobí inak. Kroky sú ľahšie, ale myšlienky ešte stále ostávajú hore. Každý pohľad späť na hrebene v nás zanecháva zvláštny pocit. Hory nám nič neberú. Len nám na chvíľu ukážu, aké malé sú naše starosti a aké veľké môže byť ticho. A práve preto sa sem človek nevracia kvôli fotkám ani výkonu. Vracia sa kvôli tomu pocitu – keď stojíš na vrchole, nič nemusíš, nikam sa neponáhľaš... a svet je zrazu úplne jednoduchý.

Náročná túra trvá približne 8:35 h (4:50 h nahor, 3:45 späť) a jej dĺžka je 20 km. 

Fotografie: archív Heleny Tovarňákovej