Túžite sa vydať po stopách grófa Draculu alebo jednoducho spoznávať krásy Rumunska? Tento turistický sprievodca z pera Martina Drenku z prevádzky Moriace linky je presne to, čo potrebujete. Vezmite mapu do ruky a začítajte sa: 

Po minuloročnom výlete na sever Poľska s pracovným názvom „tour de POLAND“ som sa toto leto rozhodol absolvovať „tour de ROMANIA“, výlet do Rumunska. Presnejšie na v minulosti vychytenú pláž Mamaia na východe Rumunska pri meste Konstanca.

Z Košíc sme vyštartovali o siedmej ráno v nedeľu, kedy sú cesty pokojnejšie. Po 2,5 – hodinovej ceste (270 km) po diaľnici sme v Rumunsku, a to v meste Oradea. Oradea nás milo prekvapila, krásna promenáda popri rieke, námestie, uličky, niektoré sú v rekonštrukcii, čo je len dobre, pretože vidno, že miestni majú záujem zveľaďovať svoje mesto.

Po prehliadke mesta pokračujeme v ceste autom do mesta Kluž.  Do rodiska uhorského kráľa Mateja Korvína prichádzame po necelých 3,5 hodinách (160 km). Tu aj prenocujeme. Na večeru si v Kluži nemôžete dať nič iné než koložvársku kapustu a ako dezert papanas – rumunský národný dezert. Opäť sme príjemne prekvapení čistotou a stavom starého mesta. Námestie so sochou Mateja Korvína a majestátnym kostolom je naozaj pekné.

Na druhý deň po raňajkách vyrážame do mesta Brašov. Po ceste, približne o dve a štvrť hodiny (155 km) sa zastavujeme v starobylom mestečku Sighisoara. Nádherné stredoveké mesto, kde narodil gróf Tepeš, vlastným menom Vlad  III., prezývaný Drakula, valašské knieža. Naozaj neľutujeme, že sme sa tu rozhodli zastaviť. Výnimočná bola aj zastávka v reštaurácii, údajne v dome Drakulu.

O ďalšie tri hodiny (120 km) prichádzame do Brašova. Nepríjemná bola dopravná zápcha pred vstupom do mesta, ktorá nás zdržala viac než hodinu. Po ubytovaní nám trochu nabúral plány dážď a na prehliadku mesta štartujeme s oneskorením. V pláne bol aj výlet lanovkou na horu Tampa, odkiaľ je nádherný výhľad na historický Brašov, no pre časovú tieseň sa to nepodarilo, škoda, snáď nabudúce. Historické centrum Brašova, Katarínsku bránu, Čierny kostol, námestie s radnicou a priľahlé uličky sa oplatí vidieť.

Tretí deň štartujeme z Brašova do vychýreného letoviska Mamaia. Zatavíme sa na hrade Bran, vzdialenom asi 30 minút (30 km) od Brašova. Hrad je síce krásny, no pre nás veľké sklamanie. Komerčná atrakcia, plno ľudí, a pritom sme tu boli už o pol desiatej ráno. Reklama robí veľa a „Drakulov“ hrad, kde možno ani gróf Tepeš nebol, na tom zarába. Mimochodom, vstup na hrad stojí 28 eur. Ľutujem, že sme radšej nešli na spomínanú lanovku na Tampu v Brašove, alebo nenavštívili pevnosť Râșnov medzi Brašovom a Branom.

Cestu z Bran do Mamaia volíme cez horský hrebeň. Vynikajúce rozhodnutie, nový asfalt, nové zvodidlá, krásne výhľady na hory a horské hrebene. Po prechode cez horský hrebeň sa pri meste Pitesti dostávame na diaľnicu, ktorá vedie až do Konstanc. Z Bran je to cca 6 hodín (470 km). K večeru sa konečne dostávame do letoviska Mamaia, kde nás víta pekné počasie a more. Letovisko tvorí úzky, asi 8 kilometrov dlhý a 300 metrov široký pás pevniny medzi Čiernym morom a  jazerom Siutghiol. Strávime tu ďalšie dva dni a z promenády sa prevezieme lanovkou, ktorá vedie dva kilometre ponad letovisko a z výšky 50 metrov ponúka pekný výhľad na Čierne more, pláže aj jazero.

Piaty deň vyrážame na výlet do mesta Konstanc. Využívame MHD, kde si pohodlne zakúpime lístok priložením mobilu alebo bankomatovej karty k terminálu, ktorý nájdeme pri každých dverách autobusu. Tak málo stačí, aby vychádzali v ústrety turistom. Vystupujeme v širšom centre Konstanc a pešo sa presúvame do starého mesta a k veľkému prístavu. Odtiaľ po promenáde a popri zrekonštruovanom kasíne cez prístav s rybárskymi loďkami k nádherným plážam Konstanc.

Šiesty deň, po troch nociach v Mamaii smerujeme do Curtea de Argeș, vzdialenom asi 4 hodiny (400 km). Tu prenocujeme, kvôli blízkosti horského prechodu Transfagarasan. Prejdeme sa mestským parkom so sakrálnymi stavbami ako kláštor, kostoly a kaplnky. Toto mesto dýcha duchovnom. Nie náhodou bolo v stredoveku hlavným mestom Valašska.

Siedmy deň po raňajkách štartujeme na najočakávanejšiu časť nášho výletu a to je horský prechod Transfagarasan s cieľom v Sibiu, cca 160 km. Najskôr sa zastavujeme na hrade Poenari, kde musíme vyšliapať 1450 schodov na vrchol, odkiaľ sú úžasné pohľady do doliny, kam sa o chvíľu vydávame. Tento hrad je na rozdiel hradu Bran autentickejší a človek skôr uverí, že sa tu v stredoveku pohyboval aj gróf Tepeš.

Po zostupe z hradu sadáme do auta a vydávame sa na cestu k vodnej nádrži Vidraru.

Ďalej pokračujeme po Transfagarasanskej magistrále hlbokými lesmi, kde stretávame popri ceste potulujúce sa medvede, čakajúce na ľahko dostupnú potravu, ktorú im niektorí okoloidúci dávajú. Kŕmenie medveďov je však zakázané a ak vás chytia, hrozí vám pokuta 5 000 eur. Konečne začíname stúpať serpentínami k  vrcholu, po ceste sa dívame na okolité vrchy a do doliny, míňame vodopád. Všade je kopec stánkov s domácimi špecialitami ako syry, klobásy, slanina, údeniny a taktiež domáce destiláty. Na samotnom vrchole je tunel, ktorým sa dostávame na severnú stranu Transfagarasanu, tu už je aj iné počasie - mierna hmla a zamračené. Vrchol Transfagarasanu je vo výške 2042 m. n m.

Nachádza sa tu aj jazierko Lacul Balea, no pre množstvo áut a dopravný chaos sa tu nezastavujeme, snáď nabudúce. Ďalej ideme serpentínami dole do údolia a vychutnávame si krásne výhľady. Smerujeme do nášho posledného cieľa, mesta Sibiu. Aj z neho sme nadšení.

Ôsmy deň po raňajkách sadáme do auta a vydávame sa domov do Košíc, no predsa ešte s jednou zastávkou v Alba lulia, vzdialenom hodinu jazdy zo Sibiu (80 km). Je to nádherné mesto v rumunskom Sedmohradsku, už v staroveku bolo centrom Dácie a súčasťou Rímskeho impéria. Mimochodom, v tunajšej katedrále je pochovaný Ján Huňady. Známa je tiež citadelou – hviezdicovým opevnením. Po prehliadke mesta sa vydávame na záverečnú, šesťhodinovú cestu do Košíc (520 km).

Výlet do Rumunska hodnotím veľmi pozitívne, dokonca sa mi tu páčilo viac než minulý rok v Poľsku. Rumunsko už dávno nie je tým, ako si ho pamätáme spred tridsiatich rokov. Dovolím si tvrdiť, že je v mnohom pred nami. Ak by chcel niekto poradiť alebo pomôcť s plánovaním výletu do Rumunska, rád sa so svojimi skúsenosťami podelím (telefónne číslo si môžete vyžiadať v redakcii).