Eva Poláková z DZ Mechanika našla záľubu nielen v turistike, ale i v písaní. Dnes nás vezme na Ostrvu:

Sme partička žien, ktorá sa dala dokopy náhodne a zároveň účelovo. Našou spoločnou záľubou je láska k prírode a túlanie sa po horách. Sedlo Ostrva mňa osobne nikdy neomrzí. Ten pohľad z výšky na chatu a na samotné Popradské pleso je ohromujúci a zakaždým vie niečím prekvapiť. Nebolo tomu inak ani tentokrát.

Našu trasu sme začali zo zastávky Popradské pleso, kde sme pri ceste Slobody odstavili auto. Parkovné stálo 12 eur na celý deň. Začiatok trasy sme si zvolili zámerne odtiaľ, pretože predpoveď počasia nebola príliš ružová, hlásili prehánky. Už pár metrov od parkoviska vyťahujeme pršiplášte.  Trasa po modrej turistickej značke nás vedie po asfaltovej ceste na Popradské pleso. Cesta má mierne, neustále stúpanie. Po 4 kilometroch prichádzame k rázcestiu – Symbolickému cintorínu, kde vedie žltá turistická značka. Po 15 minútach chôdze prejdeme cez mostík a lesný chodníček nás privádza priamo pod skaly k Symbolickému cintorínu obetiam Vysokých Tatier. Tu sa na chvíľu stíšime, prechádzame okolo pamätníkov. Obdivujeme vyrezávané a maľované drevené kríže. Je to miesto plné pokoja, kde si človek uvedomí, že nie sme nesmrteľní.

Na tomto cintoríne sme sa zastavili aj kvôli malému dobrodružstvu. Bol tu uložený horský poklad. Projekt horský poklad je populárna outdoorová aktivita, populárna na sociálnych sieťach. Ide o hľadanie malých darčekov a prekvapení ukrytých v prírode. Funguje to tak, že autorka na sociálnej sieti zadá indície s nápovedami a turisti sa vyberú do hôr hľadať ukrytý poklad. Alebo ho priamo nevyhľadávajú, len jednoducho prechádzajú okolo, tak ako my. Keďže túto hru poznáme, skúšame šťastie. Otázkou je, či nás niekto nepredbehol. Šťastie sa na nás usmialo a kamarátka ten poklad našla -  magnetku s obrázkom statného vlka.

Po prechode areálom cintorína sa na jeho konci napájame na červenú značku. Pred nami sa objaví Popradské pleso, oproti na druhej strane je chata Popradské pleso. Tu sa zatiaľ nezastavujeme, len si urobíme pár fotiek a pokračujeme po ceste, kde začína strmé stúpanie v serpentínach. Chodník je kamenistý, musíme si dávať pozor, lebo niektoré miesta sú mierne klzké. Dážď utícha, sme asi v polovici cesty nahor a nad Popradským plesom sa nám ukáže dúha. Najprv len polovica a potom zmizne. Postupným stúpaním nahor sa nám dúha ešte pár krát objavila, aj celá s jasnými farbami. Takto nás sprevádzala až na vrch Sedla pod Ostrvou. Asi po hodine a pol stúpania sme vyšli do sedla Ostrvy. Keďže nám vyšlo slniečko, rozhodli sme sa na chvíľu zložiť batohy, posadali sme si, občerstvili sa tým, čo batoh ponúkal. Zdržali sme sa tam asi pol hodinky, nemali sme sa kam ponáhľať. Na samotný vrch Ostrvy 1984 m. n. m nám zostávalo už len 10 minút chôdze, kadiaľ vedie neznačený, ale zato dobre viditeľný chodníček. Z vrcholu Ostrvy je panoramatický výhľad na celé Popradské pleso, Mengusovskú dolinu, Zlomiskovú vežu, Východný železný štít, či Veľkú dračiu hlavu. Juhozápadným smerom sa otvára pohľad na Nízke Tatry.

Návrat, alebo zostup z Ostrvy sme zvolili rovnakou cestou. Ak by mal niekto chuť a možnosť, tak sa dá odtiaľ pokračovať ďalej na východ po tatranskej magistrále po červenej značke cez Batizovské pleso na Sliezsky dom. Nám sa však rozfúkal vietor, obloha sa zatiahla a znovu sme na seba natiahli pršiplášte. Bolo pomerne chladno, čiapka a kapucňa pomohli. Zostup bol síce o niečo rýchlejší, ale omnoho opatrnejší. Kamene boli šmykľavé a keďže mám kratšie nohy, na niektorých miestach som sa potrebovala pridržiavať rukami o stenu skaly. Vietor bol počas zostupu o niečo silnejší. Po zostupe k Popradskému plesu sme sa zastavili pri jeho brehoch. Urobili si fotky a išli sme sa zohriať a posilniť do chaty pri Popradskom plese. Potešili bryndzové pirohy, kávu a dopriala som si aj zákusok, makovo-višňovú štrúdľu. Hlad má veľké oči, ale čo už. Posilnené teplým jedlom sme sa vrátili po asfaltovej ceste na parkovisko k autu a naše spokojné duše a čerstvým vzduchom preprané pľúca odviezli naspäť po diaľnici z Popradu do Košíc až domov.

Tento deň som strávila s kamarátkami, ktorým koluje v žilách rovnaká krvná skupina ako mne a to sú hory, kopce, kopčeky, turistika v každom ročnom období. Som vďačná za to, že ich mám.