Dana Molčanová z úseku materiálového riadenia prepadla cyklistike. Prevezie nás zo Sniny do Stakčína, so zastávkami pri lome Beňatina a vodnej nádrži Stariná: 

A je tu znova víkend, pričom tentoraz nás svojím pokojom a divokou krásou zlákali Poloniny. Hneď na začiatku nás však vo vlaku čakalo nepríjemné prekvapenie - defekt na bicykli. Akčne hľadáme servis na internete a našťastie sme v Snine objavili jeden, ktorý je v sobotu otvorený do poludnia. Boli naozaj skvelí, vyšli nám v ústrety a koleso opravili na počkanie. Ukázalo sa, že dieru spôsobil tŕň z ruže. Aj to sú úskalia cyklistiky…

Zo Sniny sa presúvame k Sninským rybníkom a pri miestnom infocentre zastavujeme na malé občerstvenie. Z infocentra sme si vzali mapky a užitočné informácie o podujatiach v okolí. Pokračujeme ďalej ku rázcestníku Pri umartom, oficiálne Pri umretom. Počasie je ideálne, všade vládne pokoj a ticho. Cestou sme stretli iba jednu rodinku a pána so psom.

Naberáme smer bol lom Beňatina cez Šmigovec a Inovce. Nad Inovcami sa nám naskytli nádherné výhľady a milo nás prekvapilo, že je napriek suchu stále zelená. Trasu nám spríjemňujú pohľady na kostolíky. Po príchode na Beňatinu prišiel na rad osvieženie a plávanie. Nachádza sa tam naozaj pekná malá pláž a prístup do vody je možný aj z nedávno vybudovaného móla. Malé rybky boli zjavne hladné, lebo stále nenápadne skúšali, či nie sme jedlí. Neďaleko pláže fungujú dva bufety, zipline aj ihrisko pre deti.Lom Beňatina často prirovnávajú k Plitvickým jazerám v Chorvátsku. Kedysi sa tu ťažil vápenec. Po ukončení ťažby sa na povrch vytlačila spodná voda, ktorá vytvorila krásnu prírodnú scenériu.

Bicyklujeme ďalej, cestou sa nám predvádzajú  bociany a pasúce sa srny, a stáda kráv.  Míňame hrad Tibava a fičíme do obce Ubľa, kde sa práve koná folklórny festival a kde stojí malebný kostolík so zvonicou (na fotografii). 

Odtiaľ pokračujeme do Stakčína, kde sa nám naskytá pohľad na nádherný západ slnka. Na večeru a občerstvenie sa zastavíme v reštaurácii neďaleko pumpy. Domáci nás prekvapili odpoveďou na naše obavy o bicykle – tvrdili, že ich môžeme pokojne nechať vonku, lebo u nich sa nekradne. Napriek tomu sme si ich radšej nechali na očiach.

Hoci sme na večer plánovali pozorovanie hviezd, únava nakoniec urobila svoje. Akonáhle sme sa dotkli postele, plánované hviezdy sme mohli vidieť iba ak v snoch.

Na druhý deň nás cestou domov čakal ešte záverečný štvorhodinový výlet na trati Stakčín – Stariná a späť. Bola to pastva pre oči, no zároveň trochu zarmútila dušu, pretože v priehrade je viditeľne málo vody.