Skúsená turistka Helena Tovarňáková z DZ Studená valcovňa nám zaslala ďalší tip na výlet. Tentokrát nás vezme na stredne náročnú túru do Belianskych Tatier: 

Belianske Tatry sú síce rozlohou najmenšou časťou Tatier, no z pohľadu prírody patria k tým najvzácnejším. Na rozdiel od žulových štítov Vysokých Tatier ich budujú najmä vápence a dolomity, ktoré vytvorili skalné veže, tiesňavy, jaskyne aj mimoriadne pestrú flóru. Práve preto je väčšina pohoria prísne chránená a turisti sa môžu pohybovať len po jedinom značenom chodníku vedúcom cez Kopské sedlo.

Naše auto sme nechali v najvýchodnejšej tratranskej osade Tatranská Kotlina a autobusom sme sa odviezli do Tatranskej Javoriny. Ak plánujete rovnakú trasu, je to najpraktickejší spôsob, pretože túru absolvujete ako prechod a nemusíte sa vracať tou istou cestou späť.

Prvé kilometre vedú pohodlne Javorovou dolinou popri riečke Javorinka, ktorá patrí medzi najzachovalejšie tatranské vodné toky. Za rázcestím pod Muráňom chodník vstupuje do úzkej tiesňavy Bránka, ktorou sa prediera Meďodolský potok. Vápencové skaly sa tu k sebe približujú a vytvárajú malebnú prírodnú bránu do Belianskych Tatier.

Za tiesňavou sa pred nami otvorili Zadné Meďodoly – dolina, ktorá patrí medzi botanicky najcennejšie lokality v Tatrách. Kedysi sa tu ťažila meď, od čoho je odvodený aj názov doliny. Dnes je známa najmä bohatou horskou flórou. Počas našej návštevy boli lúky doslova posiate kvetmi a medzi nimi rozkvitali aj vzácne divo rastúce orchidey – vstavačovce. Tieto chránené rastliny rastú len tam, kde zostala príroda zachovaná a takmer pôvodnom stave.

Počasie bolo typicky tatranské. Slnko sa striedalo s mrakmi a napokon nás zastihol aj dážď, ale to vôbec nič neubralo na kvalite túry. Naopak, po daždi príroda a okolité štíty získali úplne inú atmosféru.

Postupným stúpaním sme dorazili do Kopského sedla (1 749 m n.m.), ktoré predstavuje prirodzenú hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. Je to jediné miesto, odkiaľ môžu turisti nahliadnuť do prísne chránenej centrálnej časti Belianskych Tatier. Zo sedla sa otvárajú výhľady na Zadné a Predné Meďodoly, Jahňací štít či Beliansku kopu.

Zo sedla sme pokračovali okolo Bieleho plesa smerom k Chate Plesnivec, jedinej vysokohorskej chate v Belianskych Tatrách. Po daždi nám výborne padla horúca polievka a ako sladkú odmenu sme si dopriali buchty na pare. Po krátkom oddychu nás čakal už len zostup do Tatranskej Kotliny.

Ak chcete spoznať Tatry trochu inak než cez najznámejšie vrcholy, tento prechod je výbornou voľbou. Ide o približne 20 km dlhú, stredne náročnú túru s prevýšením okolo 850 metrov, ktorú zvládnete za  7 hodín.