Jubilejný 20. ročník podujatia Hutníci pre Košice pritiahol partiu dobrovoľníkov aj do Čermeľa na Detskú historickú železnicu. Nadšenci a milovníci železničky sa tu opäť zišli s dobrou náladou a odhodlaním urobiť kus dobrej roboty.

Tento rok do už ostrieľaného kolektívu pribudli nové tváre, ktoré sa nenechali zahanbiť a ukázali nielen svoje zručnosti, ale najmä nadšenie pre dobrú vec. Rýchlo zapadli do našej tradičnej partie a pomohli zveľadiť našu jedinečnú funkčnú parnú detskú železnicu.

Zážitok aj dobrý pocit z vykonanej práce
Po úvodnom privítaní a rozdelení úloh nás navštívil Isao Takenami, viceprezident pre stratégiu spolu s Mikom Piekutom, zástupcom prezidenta a jeho manželkou. Po zvítaní sa s našimi dobrovoľníkmi im Ľubo Lehotský, riaditeľ železničky, predstavil technické skvosty – parné rušne U36.003 Katku a U29.101 Krutwig, ktoré sú najväčším lákadlom nielen pre deti ale aj pre dospelých. Isao i Mike si mohli na vlastnej koži vyskúšať jazdu parnou lokomotívou a zhostili sa i úlohy rušňovodiča, zakúrili v kotle.

Nasledoval krátky foto-termín pred parným rušňom Katka a po ňom sa všetci dobrovoľníci, tak naši ako aj z detskej železnice, pustili do práce.

Na stanici Čermeľ sa obnovy kabíny rušňovodiča na lokomotíve Janka pod vedením Róberta Jeníka chopila rodina Róberta Ricka.

Hutníci Miroslav Feťko, Marko Teleha a Norbert Mihalík (náš štipendista) pod vedením Petra Martoňáka z detskej železnice stavali oporný múr.

Pre Marka Telehu (na fotke uprostred) išlo o premiéru nielen na Detskej železnici, ale aj na našom dobrovoľníckom podujatí: „V našej spoločnosti pracujem už takmer osem rokov, no tomuto podujatiu som doteraz odolával. Tento rok však nastal zlom. Hovoril som si, že po toľkých rokoch je najvyšší čas to zmeniť a urobiť niečo užitočné pre okolie. A keď prišla ponuka od kolegov, aby sme išli spoločne pomôcť Detskej železnici, už som neváhal. Detská železnica je úžasný projekt s bohatou históriou a bola by obrovská škoda nepriložiť ruku k dielu. Spojenie dobrej myšlienky, skvelej partie a pomoci ikonickej atrakcii bolo tou správnou motiváciou, prečo zrušiť pohodovú sobotu a obliecť si dobrovoľnícke tričko. ​Z celej akcie odchádzam plný pozitívnej energie a skvelých dojmov. Čo ma najviac chytilo za srdce, boli moji kolegovia. Všetci boli nesmierne milí, súdržní a bolo vidieť, že sa jeden na druhého môžeme stopercentne spoľahnúť. Opäť sa mi raz potvrdilo, že v našej fabrike pracuje kopec správnych ľudí s veľkým srdcom. Tento zážitok vo mne zanechal jasný odkaz: ak mi to situácia o rok dovolí, na Dni dobrovoľníkov budem určite stáť v prvej línii znova.“

Pridať ruku k dielu bolo potrebné aj na samotnej trati.
Karol Henzély spolu s dobrovoľníkmi Mariánom Bednárom, Tomášom Kolářom, Igorom Molnárom a Matejom Pecúchom (našim štipendistom) čistili odvodňovací kanál od naneseného lístia a usadenín. A veru bolo toho neúrekom, čo čistiť.

Atrakcie na Alpinke dostali nový šat
Najväčšia partia pracovala na Alpinke. Po ceste vláčikom Čermeľským údolím ich tam čakala kopa práce.

Mikuláš Girčák z Detskej železnice, Yuhei Sato, Róbert Žihlavník a František Klimo spoločne skrášlili čakáreň pri železničnom trenažéri a osadili v nej nové lavičky. Japonský kolega zažil premiéru plnú zážitkov. Nielenže sa odviezol vo viac ako sto ročnom vozni s parnou lokomotívou, ale po prvýkrát si vyskúšal aj prácu s vŕtačkou a montáž lavičiek. „Dnešný deň som si veľmi užil a takúto akciu som zažil prvýkrát. V Japonsku manuálne, s vŕtačkou a rôznymi nástrojmi bežne nepracujeme. Bola to skvelá skúsenosť a aj veľká zábava. Najväčší zážitok si odnášam z čistenia drezinového depa. Určite budem zvažovať účasť na tomto podujatí aj o rok,“ zhodnotil Deň dobrovoľníkov Yuhei Sato.

Oplotenie drezinového oválu mali na starosti Michal Tančák, Roman Fedák a bývalí zamestnanci Štefan Vojtko a Jaroslav Takáč. Kosenia trávy v celom areáli sa skvelo zhostila dvojica Vjačeslav Kupko a Ján Szucs.

Dobrovoľníčky Anna Mária Gbúriková (naša štipendistka), Helena Navrátilová, Andrea Mačejová a Adriana Buriková sa pod vedením Jakuba Michvocika chopili štetcov, farby a natierali biely kontajner pri drezinovom ovále.
„Chodievam na Detskú železnicu už pár rokov. Je príjemné stretnúť kolegov inak ako v práci a viac sa spoznať po ľudskej stránke. Bez stresu z povinností a pri spoločnej práci vonku. Vždy ma poteší vidieť svoju prácu pri náhodnej prechádzke okolo. Rodine a známym ukazujem, čo všetko sme spoločne s kolegami na železničke za tie roky urobili,“ prezradila svoju motiváciu pravidelná dobrovoľníčka Andrea Mačejová.

Nový náter dostalo aj drevené drezinové depo. Po prvotnom očistení od nečistôt sa už len natieralo a natieralo. Natieranie patrilo už tradične zohratej skupinke v zložení Monika Jeniková, Eva Hunyadiová, Jana Hoffmannová so synom. Na Detskú železnicu chodia pomáhať už niekoľko rokov. No a pravý gentleman sa nezaprie, na pomoc našim dobrovoľníčkam prišiel riaditeľ detskej železnice Ľubomír Lehotský, ktorý sa chopil valčeka a pomáhal natierať hornú časť drezinového depa.

Poslednou úlohou bola obnova banského rušňa a montáž podlahových prvkov na terase pri drezinovom ovále, ktorú úspešne zvládli Monika Faith a Katarína Kristiňáková,  ktorým pomáhal Ľuboš Leskovjanský z tímu detskej železnice a pridali sa na pomoc i ďalší naši kolegovia.

Ďalší úspešný ročník
Všetky naplánované práce sa podarilo dokončiť a to najmä vďaka nasadeniu, šikovnosti a dobrej nálade všetkých dobrovoľníkov.

„Dobrovoľníkov z radov hutníkov máme na železničke veľmi radi. Vždy dokončia všetko, čo je naplánované a je za nimi vidieť obrovský kus dobre odvedenej práce. Všetkým patrí jedno veľké ĎAKUJEME. Ceníme si ich pomoc a podporu, ktorou zveľaďujú to, čo všetci milujeme - ikonickú a unikátnu Detskú železnicu, ktorá by bez odhodlania nadšencov a dobrovoľníkov už dávno zanikla,“ zhodnotil na záver Ľubomír Lehotský, predseda občianskeho združenia Detská železnica Košice.

A na záver, pozdrav, ktorý poznajú všetci milovníci našej detskej železničky:

Nech to para tlačí!

P.S.: A na záver zaujímavá  reportáž o Košickej detskej historickej železnici z relácie Noc v archíve. Po jej vzhliadnutí si uvedomíme, ako málo stačí, aby historické dielo po našich starých rodičoch a prarodičoch zaniklo, pokiaľ by sa na začiatku jeho záchrany nenašlo zopár nadšencov a súhra viacerých priaznivých okolností.

Môžeme byť právom hrdí, že i my hutníci sme priložili ruku k dielu, ktoré je z roka na rok krajšie a je výnimočnou kultúrno-historickou atrakciou nielen pre nás košičanov.

Foto: Igor Molnár, Veronika Hunyadiová a František Gregor