Priemysel investuje, ale Európa zatiaľ nezabezpečila podmienky
Európsky oceliarsky priemysel už investoval miliardy eur do dekarbonizácie a plánuje približne 35 miliónov ton novej nízkouhlíkovej výrobnej kapacity do roku 2033. Podľa EUROFER-u však mnohé podmienky prisľúbené priemyslu stále chýbajú.
Generálny riaditeľ EUROFER Axel Eggert uviedol, že oceliarsky priemysel je pripravený na dekarbonizáciu, no EÚ a väčšina členských štátov nie. Bez dostupnej čistej (zelenej) elektriny, vodíkovej infraštruktúry a lepšieho prístupu k šrotu podľa neho prechod nemôže napredovať očakávaným tempom.
EUROFER upozornil, že ceny elektriny sú stále približne dvojnásobné oproti úrovni potrebnej na medzinárodnú konkurencieschopnosť a obnoviteľný vodík je nedostupný a výrazne drahší než cieľová cena 2 €/kg. Riziko tzv. úniku uhlíka (carbon leakage, t.j. prenosu CO2 emisií z jednej krajiny do druhej, keď spoločnosti kvôli prísnym klimatickým politikám presúvajú svoju výrobu do krajín s nižšími emisnými obmedzeniami), pretrváva doma aj na exportných trhoch.
Projekty predstavujúce 10 až 15 miliónov ton plánovanej kapacity na výrobu nízkouhlíkovej ocele už boli odložené alebo pozastavené, pretože sa oslabilo ich ekonomicko-obchodné opodstatnenie.
Systém ETS musí podporovať investície, nie deindustrializáciu
EUROFER zdôraznil, že ETS je základom klimatickej politiky EÚ, no samotné oceňovanie uhlíka nestačí. Revízia ETS musí priniesť konkurencieschopné ceny elektriny, t.j. okolo 50 €/MWh, dostupný obnoviteľný vodík, účinnú ochranu proti presunom podnikov do krajín s nižšími emisnými obmedzeniami, silnejšie tzv.
vedúce trhy
(pozn.: vedúce trhy sú verejné a súkromné trhy, na ktorých konkrétne požiadavky alebo stimuly – najmä verejné obstarávanie, dotácie a regulácia – vytvárajú reálny dopyt po nízkouhlíkových výrobkoch vyrobených v Európe), ako aj viac verejného financovania.
Eggert dodal, že ETS má odmeňovať firmy investujúce do dekarbonizácie a zároveň udržať Európu atraktívnou pre výrobu. Ak sa neodstránia štrukturálne problémy, ETS podľa neho môže viesť skôr k znižovaniu emisií cez deindustrializáciu než k novým investíciám a inováciám.
Čo musí revízia EU ETS priniesť
EUROFER žiadal pomalšie ukončovanie voľnej alokácie pre sektory CBAM od roku 2028, najmä v rokoch 2030 – 2032, a zachovanie metodiky referenčného štandardu pre tekutý kov (surové železo a oceľ) po roku 2030. Zároveň požaduje štrukturálne exportné riešenie pre sektory dotknuté mechanizmom CBAM a ich hodnotové reťazce, aby európski výrobcovia zostali konkurencie-schopní a zabránilo sa presunom podnikov do krajín s nižšími emisnými obmedzeniami.
EUROFER tiež požadoval, aby sa väčší podiel príjmov z ETS vracal do priemyselnej dekarbonizácie. Podľa údajov Európskej komisie sa na tento účel využíva menej ako 5 % príjmov z aukcií kvót v rámci EU ETS, ktorté spravujú členské štáty.
K najnovšiemu návrhu
Európskej komisie na revíziu EU ETS sa vyjadril i
generálny riaditeľ EUROFER-u
Európska komisia očakáva, že takmer úplné ukončenie bezplatných kvót do konca roka 2033 bude sprevádzané dekarbonizáciou európskeho oceliarskeho priemyslu.
Podľa EUROFER-u však zostáva nezodpovedaná otázka, odkiaľ bude pochádzať cenovo dostupná elektrina a vodík. Firmy majú investovať miliardy bez istoty, že infraštruktúra, dodávky čistej energie a konkurencieschopné ceny budú dostupné v celej EÚ.
Navrhovaná úprava postupného ukončovania voľnej alokácie podľa EUROFER-u neodstraňuje investičnú neistotu. Zníženie kvót pre oceľ okolo rokov 2029 – 2030 zostáva takmer nezmenené a pravidlá referenčného štandardu (benchmarku) môžu v roku 2031 oslabiť ochranu pred presunom podnikov do krajín s nižšími emisnými obmedzeniami a aj motiváciu prvých investorov do dekarbonizácie.
Dlho sľubované štrukturálne riešenie pre CBAM stále chýba a nová podmienenosť voľnej alokácie prináša ďalšiu administratívnu záťaž a právnu neistotu, najmä tam, kde investície závisia od podmienok, ktoré podniky nemôžu ovplyvniť.
EÚ stanovila ambiciózne klimatické ciele, no podľa EUROFER-u zatiaľ nesplnila potrebné podmienky. EU ETS tak stanovuje konečný termín, nie však nevyhnutne dôveryhodnú cestu k jeho dosiahnutiu.
Európsky oceliarsky priemysel už investuje do nahradenia približne 35 % konvenčnej výrobnej kapacity ocele zariadeniami pripravenými na využívanie vodíka do rokov 2030 – 2032. Bez vytvorenia potrebných priaznivých podmienok je však podľa EUROFER-u nereálne očakávať úplnú dekarbonizáciu odvetvia do roku 2033. EÚ tak riskuje stratu významnej časti svojho oceliarskeho priemyslu, namiesto jeho dekarbonizácie .
Titulný obrázok vyhotovila umelá inteligencia - ChatGPT
