Predstavte si, že sa zbalíte do jediného batoha, zaviažete si šnúrky na turistických topánkach a vykročíte vpred s jediným cieľom – kráčať. Slávna Camino de Santiago alebo Cesta svätého Jakuba, priláka ročne tisíce ľudí z celého sveta. Každý z nich kráča s vlastným príbehom, vedený žltými šípkami a symbolom mušle hrebenatky veľkej.

Dnes sa zhovárame s Vladislavom Geletkom, vedúcim oddelenia Ochrany spoločnosti, ktorý sa rozhodol prerušiť každodennú rutinu a vydal sa na túto nezabudnuteľnú púť. Cestu dlhú 280 kilometrov prešiel za dvanásť dní. 

„S manželkou sme vážne uvažovali o tom, že by sme sa na púť ku katedrále sv. Jakuba v španielskom Santiago de Compostela mohli vydať. Rozhodnuté bolo, keď sme na Vianoce dostali svätojakubské mušle a kredenciály, teda pútnické preukazy, do ktorých zbierate pečiatky ako dôkaz, že ste púť absolvovali,“ začal svoje rozprávanie Vladislav Geletka.

Do Santiago de Compostela vedie veľa trás svätojakubskej cesty. Manželia si vybrali pobrežnú, Portugalskú cestu, ktorá začína v portugalskom meste Porto a má spomínaných 280 km. Z Budapešti sa do Porta presunuli letecky a odtiaľ už iba kráčali... Trasa ich viedla pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu, po drevených chodníkoch, lesných cestičkách, ale aj asfaltkách. Míňali kostolíky, historické pamiatky a nevyhli sa ani vrtochom počasia: dažďu, vetru, či horúčave. Vladislav Geletka hovorí, že na cestu je potrebné sa pripraviť, aj trénovať. A že zbaliť sa je umenie.

„ V prvom rade treba mať dobrú obuv, teda nekúpenú včera, ale dobre rozchodenú. Doma sme sa pripravovali niekoľko týždňov,  v rámci tréningu sme nachodili 10 km. Aj tak vás to prekvapí, pretože máte ruksak, spočiatku ťažký, potom ako každý pútnik povyhadzujete nepotrebné veci. Zbavil som sa 2,5 kg vecí, botasiek, spacáku a zopár drobností. Keď mal batoh 8 kg, už sa to celkom dalo. Odporúčam teda doma trénovať so záťažou na chrbte.“

Po ceste je možné prespať v tzv. albergoch (albergues), teda pútnických ubytovniach, kde sú spoločné izby s poschodovými posteľami, alebo v hoteloch, kde sa dá po celodennom putovaní lepšie oddýchnuť. A ako vyzerá deň pútnika?

„Ráno sme sa zbalili, našli kostol, pomodlili sa a získali prvú pečiatku, potom nasledovali výdatné raňajky, ktoré sú dôležité, dočerpali vodu a kráčali 10 – 11 km do prvej prestávky. Treba počítať so siestou približne od 15:00 do 19:00, kedy sú reštaurácie zatvorené. A potom sme šli ďalej, k nasledujúcemu ubytovaniu.“

Denne prešli 23 - 25 km, v posledný deň, povzbudení blízkosťou cieľa, až 30.

„Rýchlosť pútnika je 4 až 4,5 km / hod denne,“ prepočítava Vladislav Geletka. „Pôvodne sme plánovali prejsť denne 20 km, ale keďže sme si „nadbehli“, mohli sme napokon v Compostele stráviť nie jeden, ale dva dni. To znamená, že sme poludňajšiu pútnickú omšu s kadidelnicou, ktorá sa rozhojdáva cez loď katedrály, absolvovali dvakrát.“

V katedrále sú uložné ostatky sv. Jakuba. Zaujímavosťou je, že kadidelnica slúžila v stredoveku na prevoňanie katedrály plnej pútnikov, ktorí po týždňoch či mesiacoch putovania prichádzali bez možnosti pravidelného umývania. V dnešnej dobe je symbolom duchovnej očisty a zavŕšenia púte.

Mapa ukazuje 280 kilometrov, nie je to však finálne číslo. Pútnici prejdú kilometre naviac, k ubytovaniu, verejnej práčovni, do obchodu...

„V nohách to cítite. Taký tretí, štvrtý deň sa začínate ukladať na spánok už o ôsmej večer. Aj napriek dobrej obuvi som bojoval s otlakmi, ale dalo sa to zvládnuť. Po návrate do Košíc to bolo naopak, telo si zvyklo na dennú dávku kilometrov a nohy ma tak pálili, že som musel chodiť.“

Manželia stretávali po ceste veľa milých, prajných ľudí, mladých i starých, každý kráčal svojím tempom. Pozdrav „Buon Cammino“ zaznel nespočetne veľa ráz.

„Stretli sme Čechov, Poliakov, Lotyšky, Írky, Nemcov, Portugalcov, Španielov. Všetci vám prajú a veria, že to dáte. Mal som aj vtipnú príhodu, keď sme v Santiagu stretli dvoch pánov, ktorých sme míňali asi pred šiestimi dňami. Podal som im ruky, že tú cestu zvládli a chcel som im po anglicky povedať „Ukončené?“ a použil som slovo finish. A oni na to: „You are from Finland? I am from Germany. And I am from Switzerland.“ Tak som si povedal, že to už nechám tak a budem teda Fín.“

Vladislav Geletka na Santiago de Compostela nikdy nezabudne.

„Na púti si vyčistíte hlavu, podáte fyzický výkon. Bol to silný životný zážitok. S manželkou sme sa 15 dní spoliehali iba jeden na druhého, strávili sme spolu čas rozhovormi, ale aj v tichu, sami so sebou, ak jeden z nás kráčal rýchlejšie. Ani raz sa nestalo, aby sme si povedali, že už ďalej nejdeme. Vyrazili sme za každého počasia. Keby mi niekto povedal, že prejdem 280 km, povedal by som, že to nedám. Ale zvládli sme to. Najmä tie posledné metre pred svätojakubskou katedrálou boli veľmi dojímavé.“

Do Santiaga de Compostela prišli 19. apríla a získali pútnický certifikát ako 1752. a 1753. pútnik v poradí... v ten daný deň. Minulý rok presiahol počet oficiálnych pútnikov, teda tých, ktorí požiadali o certifikát, pol milióna, čo je historický rekord. Na získanie certifikátu je potrebné prejsť minimálne 100 km a manželia Geletkovci už teraz uvažujú o tom, že sa na svätojakubskú púť vydajú znova, tentokrát inou trasou.

„Všetkým budúcim pútnikom, ktorých sme možno inšpirovali, už teraz srdečne prajem  Buon Cammino,“ dodal na záver Vladislav Geletka.