Náš národný energetický mix stavia primárne na jadre, no odborníci z prostredia energetiky upozorňujú, že už dnes sa treba pozerať do budúcnosti. S očakávanou elektrifikáciou bude spotreba elektriny stúpať, pričom súčasné kapacity dlhodobo stačiť nebudú.
Národný energetický a klimatický plán (NECP), ktorý vypracovalo Ministerstvo hospodárstva SR (PDF), a s ním súvisiace analýzy modelujú budúci vývoj spotreby elektrickej energie v dvoch hlavných scenároch.
V prvom konzervatívnom scenári sa predpokladá miernejší nárast spotreby elektriny o 15 %. V tom druhom, dekarbonizačnom, sa do roku 2030 očakáva skok o 17 % až 19 %.
Faktory očakávaného rastu spotreby elektriny podľa NECP:
- Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu: jedným z dôvodov je transformácia oceliarskeho priemyslu (Košické oceliarne). Nahradenie dvoch klasických vysokých pecí za elektrickú oblúkovú pec do roku 2030 si vyžiada značný príkon elektriny.
- Strategické investície: do prenosovej sústavy sa pripájajú noví obrovskí odberatelia, najmä nová automobilka Volvo vo Valalikoch a gigatováreň na batérie GIB Šurany.
-
Elektrifikácia dopravy (elektromobilita): jeden zo scenárov NECP pre rok 2030 počíta s nárastom osobných elektromobilov na približne 195-tisíc kusov, čo je päťnásobok oproti konzervatívnemu scenáru.
Do roku 2050 sa očakáva takmer stopercentná dekarbonizácia cestnej dopravy, čo presunie dopyt z ropných produktov na dominantnú elektrinu. - Vykurovanie budov a klimatizácie: domácnosti a služby budú masovo prechádzať z fosílnych palív (najmä zo zemného plynu) na elektrické tepelné čerpadlá. Vplyvom klimatických zmien a rastúcich letných teplôt síce klesne spotreba energie na zimné vykurovanie, no tento pokles plne vykompenzuje zvýšená spotreba elektriny na letnú klimatizáciu budov.
- Výroba vodíka (elektrolyzéry): na dekarbonizáciu procesov, kde priama elektrifikácia nie je technicky možná, sa v prenosovej sústave po roku 2035 počíta s rozsiahlym pripájaním elektrolyzérov na výrobu vodíka. Na tento účel môže poslúžiť jadrová elektrina, ale aj obnoviteľné zdroje energie (OZE).
Podľa analýzy Prognostického ustavu SAV ako aj podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) môže ročná spotreba elektriny v krajine vzrásť ešte výraznejšie. V roku v roku 2035 na takmer 40 terawatthodín (TWh), čo je nárast o cca jednu tretinu oproti nedávnej priemernej spotrebe 30 TWh.
Na uspokojenie stúpajúceho dopytu po elektrine bude preto potrebné budovať nové zdroje. SEPS zanalyzoval rôzne scenáre pre desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy. A všetky vo väčšej či menšej miere rátajú aj s projektmi využívajúcimi obnoviteľné zdroje energií (OZE).
Zdroj: SEPS - Scenáre pre Desaťročný plán rozvoja prenosovej sústavy na roky 2028 až 2037
Mnohé európske krajiny vrátane našich susedov za uplynulé roky navyšovali kapacity výroby elektriny aj budovaním nových veterných parkov, na Slovensku má tento obnoviteľný zdroj len zanedbateľný podiel. V súčasnosti máme iba dve funkčné veterné elektrárne: jedna v obci Cerová na Záhorí so štyrmi turbínami a druhá na Ostrom vrchu pri Myjave s celkovým výkonom 3 MW, čo je zanedbateľné v porovnaní s okolitými krajinami, ako Poľsko (7 800 MW) alebo Česko (viac ako 300 MW).
Aj preto sa o veterných elektrárňach vedie diskusia (škoda, že nie iba v odbornej rovine). K tejto problematike vytvoril a prevádzkuje Úrad podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku web stránku, kde sa v sekcii Budúcnosť veternej energie na Slovensku dočítate viac.
Na stránke Global Wind Atlas sú prehľadne znázornené územia s výskytom vetrov, ktoré dávajú zmysel pre vybudovanie veterných parkov. Na Slovensku existujú oblasti s dostatočne silným a stabilným vetrom, ktoré sú príležitosťou pre výstavbu takýchto parkov.
Zo súčasného energetického mixu Slovenska je vidieť, že nevyužívame dostatočne všetky možnosti obnoviteľných zdrojov. Ide najmä o solárnu, geotermálnu a veternú energiu.
|
Energetický mix Slovenska |
2025 |
|
Celkový objem (TWh) |
26,58 |
|
Ostatné obnoviteľné |
0,00% |
|
Biomasa |
4,41% |
|
Solárne |
3,05% |
|
Geotermálne |
0,00% |
|
Veterné |
0,00% |
|
Vodné |
10,71% |
|
Jadrové zdroje |
67,39% |
|
Ostatné fosílne |
0,30% |
|
Čierne uhlie |
1,00% |
|
Hnedé uhlie |
0,00% |
|
Ropné produkty |
1,31% |
|
Plynné palivo |
11,83% |
Na kruhovom grafe je lepšie vidieť našu závislosť na jadrovej energii, ktorá sa na výrobe elektrickej energie podieľa viac ako 67 %.
Ak sa vrátime k jadru ako jednému zo zdrojov energie tak podľa nášho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) naša jadrová energia má priemerné náklady 50-70 eur/MWh. Výstavba nového jadrového bloku pri súčasných cenách by predstavovala ďaleko vyššie náklady ako v minulosti, pričom do nákladov bude nutné započítať i náklady spojené so splácaním úveru (tie budú závisieť od podmienok, za akých sa podarí získať úver). Dnes sa preto nedá vypočítať, aké budú reálne náklady na 1 MWh, ktorú bude vyrábať nový jadrový blok.
Diverzifikácia zdrojov pre výrobu elektrickej energie znamená mať vhodný a efektívny energetický mix. Atómová elektráreň je určite stabilným základom. Vodné elektrárne nám poskytujú flexibilitu, geotermálne elektrárne, veterné parky spolu s fotovoltickými parkami (umiestnenými tam, kde to dáva zmysel) sú doplnkom lacnej bezemisnej elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Pre budúci rozvoj Slovenska by sme nemali zanevrieť na akýkoľvek zmyslupný projekt využívajúci obnoviteľnú energiu.
