Jozef Sciranko pracoval v DZ Zušľachťovne a obalová vetva 44 rokov. Hoci je už na dôchodku, kontakt so železiarňami nestratil. Organizuje firemné športové hry, letné aj zimné. Športuje rád a najbližšie má k vytrvalostnému behu. Za sebou má už 40 košických maratónov, vďaka čomu si vyslúžil členstvo v Diamantovom klube Medzinárodného maratónu mieru.

„Behu sa venujem 40 rokov. V železiarňach bola kedysi veľmi silná skupina maratóncov, mali sme aj najväčší klub v republike. K maratónu som sa dostal práve cez kolegov ktorí behávali a ja som sa k nim pridal,“ hovorí.

Tento rok si splnil sen a v apríli po druhý raz zabehol Bostonský maratón.

„Bol som tam pred tridsiatimi rokmi keď Bostonský maratón oslavoval storočnicu a povedal som si, že by som sa rád vrátil trošku do mladosti. Tento rok sa konal jubilejný 130. ročník. Na tieto preteky je potrebné mať splnený kvalifikačný limit z certifikovaného maratónu, podľa veku. Limit je 30 000 bežcov, záujem je však dvojnásobný. Takže prvá radosť je, keď máte zabehnutý kvalifikačný čas a môžete sa vôbec registrovať .“

Bostonský maratón je pre neho absolútnou srdcovkou.

„Je to fantasticky zorganizovaný maratón. Hopkinton, odkiaľ sa štartuje, je maličké mestečko, skôr dedinka. V to ráno ide z Bostonu obrovské množstvo žltých školských autobusov, ktoré vyvezú 30 000 ľudí na štart. Je umenie dostať všetkých bežcov na štart, do koridorov. Organizátori to majú krásne zmapované, zaradia bežcov podľa kvalifikačných časov tam kam patria, aby sa dav po rozbehnutí posúval ako rieka.

Je to jedno nádherné podujatie, ľudia ho majú veľmi radi. Maratónom žije celý Boston. Keď ľudia v uliciach videli, že mám dres a medailu, tak sa mi prihovárali, tlieskali mi, či to boli policajti, hasiči, okoloidúci... niečo neskutočné. Bežal som mnoho maratónov - New York, Rím, Paríž, Florencia, Atény, možno 40 maratónov vo svete, ale tento je pre mňa top. Jednak tým, že sa treba kvalifikovať, ale aj fantastickou atmosférou. Pôvodne som si povedal, že pôjdem tento rok a dosť, ale nechcem povedať že to bolo naposledy. Teraz mám taký pocit, že by som sa chcel ešte vrátiť.“

Jožko Sciranko hovorí, že každý maratón je niečím výnimočný.

„Maratóny sa väčšinou konajú vo veľkých, hlavných mestách, takže preteky sú spojené so spoznávaním. Je fantastické prebehnúť sa po uliciach Ríma, keď patria len nám, bežcom. Takéto zážitky potešia každé bežecké, maratónske srdiečko. Ak idete do Ríma cez víkend, takmer neviete prejsť cez cestu, taký je tam nápor ľudí a hustá premávka.“

Jozef Sciranko sa organizačne podieľa aj na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Ako pretekár nevynechá ani jeho 103. ročník v októbri, opäť pobeží kráľovskú 42-kilometrovú disciplínu. 

„Beh je teraz veľmi populárny a košický maratón má hlavnú zásluhu na tom, že Košice sú také rozbehané a do ulíc prichádza veľa fanúšikov. Vyše storočná tradícia MMM je niečo výnimočné.“

Titulná fotografia je z košického MMM 2025.